neoblomný -ná -né 2. st. -nejší príd.
neoblomný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ ktorý trvá na svojom stanovisku, postoji, ktorého nemožno presvedčiť, obmäkčiť, vzdorujúci; svedčiaci o tom; syn. neústupný, nepoddajný: n. zástanca slobody; silná, neoblomná viera v spravodlivosť; s neoblomnou vôľou apelovať na spoluobčanov; chcel ísť na konzervatórium, ale otec bol. n.; Ženy boli v manželstve dokonca ešte predvídavejšie a vo svojom presvedčení neoblomnejšie. [G. Murín]; Budovanie právneho štátu vyžaduje trvalý, pevný, neoblomný postoj ochrancov právneho štátu. [Týž 2009]