iná inej pl. N iné G iných ž.
iný2 iného pl. N iní m. 1. ▶ druhý človek, niekto druhý: inému by ho bolo ľúto; nezaostávať za inými; uvoľniť cestu iným; spoliehať sa na iných; Kto inému hanby hľadí, na svojej sa raz pošmykne. [A. Bednár] 2. ▶ druhý muž al. partner: začala chodiť s iným; vydala sa za iného ▷ iná inej pl. N iné G iných ž. ▶ druhá žena al. partnerka: zbláznil sa do inej; chodí za inými; Napriek tomu, že spolu chodíte, rozhodol sa oženiť s inou. [InZ 2002]