navzdory1 prísl. obyč. v spojení robiť navzdory ▶ konať proti vôli, želaniu niekoho, bez ohľadu na niekoho, na niečo, naprotiveň1, napriek1
navzdory2 predl. s D ▶ vyjadruje prípustkový vzťah, nepriaznivú okolnosť pre uskutočňovaný dej; syn. napriek2: konať n. dobrým radám; odišiel n. zákazu; konať n. nepriazni osudu; Možnože to náhle zaiskrí navzdory všetkým múdrym proroctvám. [J. Kantorová-Báliková]; Zobrali všetko, o čom boli presvedčení, že im to navzdory závetu spravodlivo prináleží. [InZ 2001]
navzdory3 spoj. podraďovacia ako súčasť viacslovnej spojky navzdory tomu, že ▶ vyjadruje prípustkový vzťah, napriek tomu, že: dal výpoveď n. tomu, že bol v práci úspešný; krajina je odkázaná na dovoz potravín aj n. tomu, že v poľnohospodárstve pracuje väčšina obyvateľov; Zlepšenie sme dosiahli navzdory tomu, že sme v druhom štvrťroku uskutočnili rozsiahle plánované generálne opravy. [Sme 2003]