boj boja pl. N boje m.
Bój Bója pl. N Bójovia m.
boj boja pl. N boje m. (i o koho, o čo; proti komu, proti čomu; za koho, za čo; medzi kým, medzi čím) 1. ▶ organizované ozbrojené stretnutie nepriateľských strán; syn. bitka: pozemný, vzdušný b.; pouličné, masové boje; krutý, krvavý, bratovražedný, víťazný b.; b. muža proti mužovi; b. za slobodu, za nezávislosť; partizánsky spôsob boja; začať b.; ísť, vrhnúť sa do boja; padnúť, podľahnúť, zvíťaziť v boji; Do mesta doliehal huriavk boja - vojsko s vypätím všetkých síl odrážalo nepriateľský vpád. [J. Lenčo]; Rastislav sa opäť nepostavil do otvoreného boja. [M. Kučera] □ viesť, zvádzať boj bojovať 2. ▶ veľké úsilie o dosiahnutie istého cieľa; snaha o prekonanie, potlačenie niečoho; syn. zápas: politický, parlamentný, volebný, ideologický b.; náboženské, národnostné boje; otvorený, skrytý, vnútorný b.; zostrený konkurenčný b.; b. o život; b. za slobodu, za mier, za rovnoprávnosť; b. proti nezamestnanosti, korupcii, drogám, organizovanému zločinu; b. za úspory energie; b. s ohňom; vypovedať nemilosrdný b. byrokracii; b. o titul majstra; b. o záchranu v súťaži; filoz. b. protikladov; Zosobňoval boj ľudského dobra a zla. [P. Jaroš]; V hre bolo priveľa, boj o mastnejší hrniec rozvášnil proti sebe i takých, čo donedávna držali pospolu. [I. Habaj] ◘ fraz. boj na život a na smrť neľútostný, krutý; vzdať sa bez boja rýchlo; dosiahnuť niečo bez boja ľahko, bez námahy ◘ parem. bez boja niet víťazstva
Bój Bója pl. N Bójovia m. hist. ▶ príslušník keltského kmeňa doloženého na území Čiech koncom 2. stor. pred n. l.