obloha -hy ž. (nebo)
obloha -hy -lôh ž. kuch. profes. (zeleninová príloha)
obloha1 -hy ž. ▶ priestor (zdanlivo sa klenúci nad zemským povrchom), ktorý človek vidí zo svojej pozície v otvorenom priestranstve Zeme nad sebou i rôznymi smermi nad obzorom, nebeská sféra, nebo: belasá, modrá, jasná, bezoblačná o.; sivá, tmavá, zamračená, zatiahnutá o.; ranná, denná, večerná o.; svit nočnej oblohy; zdanlivý pohyb Slnka po oblohe; najvyšší myslený bod oblohy (pre pozorovateľa) sa nazýva zenit; orientácia na hviezdnej oblohe; hľadieť na oblohu posiatu hviezdami; pozorovať lietadlo, objekty, nezvyčajný úkaz na oblohe; o. bola čistá, bez jediného obláčika; oblohu križovali blesky; dym stúpa k oblohe; Mesiac a hviezdy bledli, obloha jasnela a mesto sa prebúdzalo. [J. Lenčo]; Chcel by som vidieť východ slnka. Keď sa však pozriem cez okno, vidím iba kus oblohy nad dvorom a záhradou okolo domu [...]. [P. Jaroš]; Koľko máme oblôh? Dve? Severnú a južnú? [Sme 1998] ▷ astron. súhvezdia severnej oblohy súhvezdia viditeľné zo severnej pologule, napr. Malý voz, Veľký voz, Pegas; súhvezdia južnej oblohy súhvezdia viditeľné z južnej pologule, napr. Centaurus, Vlk, Žeriav ◘ fraz. je ich ako hviezd na oblohe je ich veľmi veľa, nespočítateľne
obloha2 -hy oblôh ž.: kuch. profes. zeleninová obloha ▶ rozličná nakrájaná zelenina (v surovom, uvarenom, dusenom stave) podávaná obyč. k mäsu, rybám, zeleninová príloha, obloženie