chvála -ly chvál ž.
chvála -ly chvál ž. 1. (i na koho, na čo; komu (za čo)) ▶ prejav kladného hodnotenia, uznania, ocenenia adresované niekomu za jeho dobré vlastnosti, skutky, výkon a pod.; prejav mimoriadnej spokojnosti s niečím; syn. pochvala; op. hana: slová chvály; byť hodný chvály; zaslúžiť si chválu; zahrnúť niekoho chválou; nešetriť chválou na adresu organizátorov; zožali chválu za vynikajúci výkon; zo všetkých strán počul iba samé chvály; Prejavil si dobrú vôľu a za to ti patrí chvála. [M. Hvorecký]; Pretekajú sa v prípitkoch, pretekajú sa v chválach na dieťa. [J. Lenčo] 2. cirk. ▶ modlitba oslavujúca Boha preňho samého, pretože jestvuje: ranné, večerné chvály; čas pre modlitby chvály a vďaky; viesť chvály ◘ parem. prázdnou chválou kapsy nenaplníš z chvály človek nevyžije; skúpa chvála hotová hana chválou netreba šetriť