dokrista, pís. i do krista prísl.
dokrista, pís. i do krista cit.
krista cit.
dokrista1, pís. i do krista cit. hrub. ▶ zahrešenie vyjadrujúce zlosť, hnev, rozhorčenie; syn. doboha: Neušiel som, dokrista! [L. Ballek]; Ešte aj toto. Dokrista. [J. Váh]; Do krista, pískajte poriadne! [Sme 1995]
krista cit. hrub. ▶ zahrešenie vyjadrujúce zlosť, hnev, rozhorčenie, vyhrážanie a pod.; syn. kristaboha: k. vášho!; Krista, nerýp sa v tom nose, nemôžem sa na to pozerať! [G. Murín]; Krista, kde je nejaká lata! - pochytil poldecák a vlial ho s jedom do seba. [J. Pohronský]; Podpíšem vám reverz, že to chcem, nebudem vás žalovať, krista, len mi čosi horúce dajte a k tomu ešte tanier zmrzliny! [V. Klimáček]
Kristína [-t-] -ny -tín ž. ⟨gr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Krista -ty Kríst, Tina Tiny Tín, Kika Kiky Kík; zdrob. Kristínka -ky -nok