možno prísl.
možno čast.
možno1 prísl. iba vo vetnom základe (v minulom a budúcom čase a v podmieňovacom spôsobe so sponou byť) v spojení s neurčitkom ▶ vyjadruje možnosť uskutočnenia nejakého deja, je možné, dá sa: m. očakávať zvýšenie cien; toto predstavenie m. považovať za úspech; v jeho hudbe m. nájsť inšpiráciu; z očí m. vyčítať dokonca aj choroby; faktúru bude m. zaplatiť na pošte; okolo nás bolo ticho, že by bolo m. počuť aj muchu
možno2 čast. ▶ vyjadruje hodnotiaci postoj (možnosť, pravdepodobnosť, nádej, neistotu) k výrazu al. k celej výpovedi; syn. asi, azda, hádam, vari, zrejme, pravdepodobne: m. ho ani dobre nepoznáme; m. videl niečo zaujímavé; m. sa nám podarí nájsť odpoveď; urobte to čo m. najrýchlejšie; Dnes by som možno povedal, že som začal fotografovať pred troma rokmi. [InZ 2000]