funkcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
funkcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ hodnosť spojená s určenou činnosťou a povinnosťami, úradné postavenie, pozícia: vysoká štátna f.; politická f.; predsednícka f.; platená, neplatená f.; f. rektora, primára; kandidát na funkciu riaditeľa; výkon funkcie hlavy štátu; prijať, zastávať funkciu primátora; uchádzať sa o funkciu starostu; uviesť, zvoliť, vymenovať, dosadiť niekoho do funkcie; poveriť niekoho funkciou; odvolať niekoho z funkcie; ujať sa, vzdať sa funkcie; odstúpiť z funkcie; zostať, zotrvať, pôsobiť vo funkcii; zákaz vykonávať hmotne zodpovednú funkciu; A keď už generačná kritika, tak potom bez ohľadu na funkcie, ale i bez ohľadu na osobnosti. [V. Mináč] 2. ▶ oblasť pôsobnosti niečoho, zameranie činnosti na nejaký účel, poslanie, význam: f. rodiny, práva; f. štátu v spoločnosti; životná, základná f. organizmu; dorozumievacia f. jazyka; výchovno-vzdelávacia f. školy; estetická f. umenia; kontrolná f. parlamentu; stimulačná f. pochvaly; ochranná f. obalu; prirodzené funkcie ekosystémov; lit. f. postavy funkčná rola literárnej postavy, v ktorej postava pôsobí ako agens epického diania 3. ▶ fungovanie, činnosť niečoho: dobrá f. obličiek; nedostatočná f. pečene; zlá funkcia regulačných klapiek kúrenia [Vč 1982] 4. mat. ▶ jednoznačný vzťah medzi jednou veličinou (nezávisle premennou) a druhou veličinou (závisle premennou): lineárna, kvadratická, goniometrická, exponenciálna, prostá, inverzná f.; graf funkcie