placho 2. st. -chejšie prísl.
placho 2. st. -chejšie prísl. ▶ bez dostatku odvahy, istoty, sebadôvery; plachým, nesmelým, hanblivým spôsobom, nesmelo, neisto, ostýchavo: správať sa, pôsobiť p.; p. hľadieť; p. prikývla; zatvári sa ešte previnilejšie a plachejšie; Zbadal ju až vtedy, keď sa na neho placho usmiala. [J. Tužinský]