naraz prísl.
naraz čast.
náraz -zu pl. N -zy m.
náraz -zu pl. N -zy m. 1. (i na čo; do čoho) ▶ prudký dotyk dvoch telies, z ktorých aspoň jedno je v pohybe: čelný, bočný n.; n. na mantinel; n. do zvodidiel; spätný n. zbrane spätný pohyb zbrane pri výstrele; pocítiť silný n. zozadu, priamo pod koleno; tlmiť nárazy; po náraze sa auto vznietilo; dieťa utrpelo n. do hlavy; hodinky odolné proti nárazu; pri náraze na dno došlo k poškodeniu lode; Jeho hlas sa strácal v nárazoch a škripote kolies. [J. Kot]; Stále cítil tvrdé nárazy zvuku na bubienky. [RAK 2001] 2. ▶ krátkodobé zosilnenie intenzity niečoho, obyč. sily, rýchlosti vetra: nárazy morských vĺn hnaných na pobrežie; stovky stromov neodolali prudkým nárazom víchrice; Teplý vietor, ktorý akoby stále silnel, mu v nárazoch prinášal zdrapy melódie. [J. Balco]; Zmietala sa v nárazoch akéhosi vnútorného napätia. [P. Glocko]
naraz1 prísl. 1. ▶ v tom istom čase, v rovnakom okamihu, súčasne, zároveň: obaja n. zmĺkli; robiť dve veci n.; sústrediť sa n. na viacero vecí; nedá sa byť na dvoch miestach n.; prišli sme n.; hotel je schopný ubytovať n. päťsto hostí; hovorte po jednom, nie všetci n.; ako na povel sme sa n. otočili; Tri svadby naraz boli v jednej dedine. [V. Čurmová] 2. ▶ v tej chvíli, náhle; syn. odrazu, zrazu: n. pochopil celý problém; hluk n. ustal; bol bez práce a n. mal veľa času; Táto zbierka akoby naraz vytryskla z básnikovho vnútra. [I. Kusý]; Bolo toho na ňu naraz akosi priveľa. [Cs 2002] 3. ▶ nerátajúc s niečím, neočakávane, prekvapivo; syn. odrazu, zrazu, znezrady: jeden z nich n. vykríkol; n. sa čln prudko skrútil; n. sa tam objavil náš sused; všetko sa zbehlo tak n.; Dotýkal sa jej veľmi opatrne a naraz ju prudko stisol. [J. Lenčo] 4. ▶ bez prerušenia, na jeden raz, nie oddelene, nie po častiach: vypiť n. liter vody; n. zjesť veľa jedla; splatiť pôžičku n.; Plamienky nemajú hrvoľ, prehltnú celú korisť naraz. [NP 1987]; Žiaľ, toľko financií nám naraz nikto z večera do rána nedá. [VNK 2001]
naraz2 čast. ▶ nadväzuje na predchádzajúci kontext a vyjadruje hodnotiaci postoj, obyč. prekvapenie, miernu iróniu; syn. zrazu, odrazu: n. aký múdry!; Prečo naraz toľko úzkostlivosti? [HN 2004]