vedľa prísl. i predl. s G
odvedľa, pís. i od vedľa prísl. ▶ z blízkeho okolia, len v malej vzdialenosti, v tesnej blízkosti vzhľadom na hovoriaceho, z vedľajšej, susednej miestnosti: hluk o.; o. počuť smiech detí; sused o. už záhradu pokosil v najbližšom susedstve; Rozhádaných spolubývajúcich odvedľa počul tak jasne, akoby nadávali jemu. [M. Hvorecký]; Nevidela som vôbec nikoho a nič, len od vedľa som počula hrmot. [D. Kapitáňová]