neradno prísl.
neradno prísl. iba vo vetnom základe (v minulom a budúcom čase a v podmieňovacom spôsobe so sponou byť) v spojení s neurčitkom ▶ vyjadruje nevýhodnosť al. zbytočnosť uskutočnenia nejakého deja, nestojí za to, nevyplatí sa, neodporúča sa; syn. nehodno: n. začínať háklivé debaty; n. sa potme túlať; n. sa s ňou naťahovať; n. zabúdať na pitný režim; Chlapi sa zarazili, vedeli, neradno baču, ozrutu, dráždiť, ešte naozaj biť začne. [J. Balco]; Neradno však nosiť srdce na dlani, aj keď zavše vyložiť srdce na dlaň azda môžeme. [KŽ 1968]