obstáť -tojí -toja -tál -tojac -tátie dok.
obstáť -tojí -toja obstoj! -tál -tojac -tátie dok. 1. (ako; ø) ▶ vydržať stáť (na nohách): o. na jednej nohe aj bez pomoci; najhoršie bolo o. v plnom autobuse; je taký unavený, že už nevládze o.; bez palice by som na týchto nohách ani neobstála; Len čo [dieťa] pocíti, že obstojí bez držania, obráti sa a hybaj preč od matky. [R. Sloboda] 2. často v zápore al. po zápore (kde; ø) ▶ byť schopný (pokojne) stáť, postáť al. dlhšie sa zdržať na jednom mieste, vydržať, pobudnúť niekde: chlapec je živý, ani chvíľu neobstojí; od vzrušenia už nevedela o.; nikdy neobstál na jednom mieste, neprestajne ho to hnalo ďalej; Nenachádzal miesta, kde by dlhšie obstál. [P. Jaroš]; Ale na jarmoku neobstojíš pri jednom šiatri v pokoji ani minútku, oči ti blúdia po námestí, nevedia, na čom zastať. [L. Ťažký] 3. (ako; kde; v čom; pri čom; pred kým, pred čím; ø) ▶ (o človeku) dosiahnuť kladný výsledok; s úspechom niečo vydržať al. dostať sa z istej situácie, odolať niečomu, osvedčiť sa: výborne o. na teste, na prijímacom pohovore, v súťaži; o. so cťou v ťažkej skúške; o. pred svetom, pred ľuďmi; o. pri plnení svojich povinností; o. v novej úlohe; ešte dobre obstál – mohol aj horšie o.; hasiči obstáli v boji s prírodným živlom; Vypočúvali ma na polícii, no obstál som. [Š. Žáry]; Ak chceme obstáť, musia naši [hráči] vyhrať najprv sami nad sebou. [Sme 2009] 4. (ø; v čom; pred čím) ▶ (o neživých, abstraktných veciach) ukázať sa vyhovujúcim, vhodným, náležitým (v určitých podmienkach) al. so zreteľom na niečo, osvedčiť sa, vyhovieť: definícia obstojí aj z pohľadu súčasnej vedy; neobstoja argumenty, výčitky niektorých ľudí, že na to nemali čas; slovenské výrobky dokážu o. v konkurencii; sadenice stromčekov obstáli pred divou zverou; Pochopil som, že v literatúre najlepšie obstojí to, čo by zaujalo poslucháčov pri rodovom ohni. [B. Filan]; Dôkaz bol, pravdaže, nepriamy. Pred súdom by neobstál. [P. Vilikovský]; Jeho výčiny by možno obstáli ako námet humoristickej poviedky. [Slo 2002] 5. obyč. v zápore zried. (pri čom, pri kom) ▶ byť schopný zaoberať sa dlhšie nejakou činnosťou; vydržať pri niečom, pri niekom: Pri čítaní dlho neobstál. [A. Lacková-Zora]; Ženu! A keby to zle vypálilo, neobstál by som pri nej do smrti! [J. Skalka]; Nik pri tebe neobstojí, pálenka ťa pripraví o rozum a potom aj o sluhov. [L. Ťažký] ◘ parem. kto sa bojí, neobstojí priveľmi opatrný, nerozhodný človek nebude mať úspech ▷ nedok. k 3 ↗ obstávať3
obstávať3 -va -vajú -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. zried. (ako; v čom; pri čom; kde; pred čím, pred kým) ▶ dosahovať kladný výsledok; ukazovať sa vyhovujúcim, vhodným, náležitým (v určitých podmienkach) al. so zreteľom na niečo sa osvedčovať, vyhovovať: podozrivý obstáva pri previerkach na detektore lži; obstával v situáciách, v ktorých som ja už nedokázala stáť; v konkurencii obstáva tento nový model veľmi dobre; firma obstáva aj na zahraničných trhoch; existuje precedens, keď takáto pokuta neobstávala pred súdom ▷ dok. ↗ obstáť