máličko, máličičko, málilinko, málinko prísl.
máličko, máličičko, málilinko, málinko čísl. základná neurčitá
máličko1, máličičko1, málinko1, málilinko1 čísl. základná neurčitá expr. ▶ vyjadruje neurčité veľmi malé množstvo, veľmi nízky počet, malý rozsah, veľmi málo; syn. troška, trošku, trošička, trošičku, trošilinka, trošilinku: je nás tu máličko; na strome je už len málinko listov; má už iba máličko peňazí; na dne pohára zostalo máličičko vína; je v ňom máličičko citu; Z veľkých miest Európy títo ľudia videli iba máličko. [A. Hykisch]; Je po večeri, máličko muziky dobre padne. [S. Lavrík]
máličko2, máličičko2, málinko2, málilinko2 prísl. expr. 1. ▶ vo veľmi malej miere, veľmi malom rozsahu, veľmi malej intenzite, trochu; syn. troška, trošku, trošička, trošičku, trošilinka, trošilinku: máličko podrástol; málinko zosmutnela; cítil sa o málinko lepšie; topánočky sú málilinko okopané; museli sme máličko, málilinko počkať; V rodinnom oltáriku lásky a úcty vidím krásnu mladú devu trocha bledú, málinko prestrašenú a mládenca tak veľmi mne podobného. [L. Ťažký]; Čo človek, to máličko iné predstavy o robote. [Vč 1984] 2. ▶ veľmi zriedkavo, vo väčších časových intervaloch: máličko ťa vídať, nie si chorý