Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

iba ak by spoj. podraďovacia


iba čast.


iba čo spoj. priraďovacia

iba čo spoj. podraďovacia

iba čo čast.


iba čo už spoj. podraďovacia (dvojčlenná)


iba, ibaže spoj. priraďovacia


iba keď spoj. podraďovacia


iba keď spoj. podraďovacia


iba tak čast.

iba1, ibaže spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje odporovací vzťah s obmedzením platnosti predchádzajúcej vety; syn. len, lenže: je celkom pekná, iba by mohla trocha schudnúť; bol šikovný, ibaže trocha utiahnutý; na dovolenku pôjdem, ibaže neskôr; Kreslievala som si naozaj rada, ibaže zväčša potajomky. [E. Farkašová]


iba2 spoj. podraďovacia 1. ako súčasť dvojslovnej spojky iba čo ▶ uvádza časovú vetu s významom tesnej predčasnosti voči deju hlavnej vety; syn. len čo: iba čo prišiel, už aj musel odísť; Ako sa voláte, spytujem sa ho, iba čo si sadne. [S. Rakús]; Iba čo sa doma stihol osprchovať, hneď bežal za Ivetou. [Vč 1979]
2. ako súčasť dvojslovnej spojky iba keď ▶ uvádza časovú vetu s významom nečakaného zásahu; syn. len keď: kráčal ulicou, iba keď do neho vrazí auto; Nepočul, že niekto vošiel, iba keď ho zrazu objal Žigmund Jačmeník. [I. Kšiňan]; Teraz tá všivač skaderuka, čo so zverou sa priatelí - nevieš, iba keď spoza buka na teba zacieli. [Š. Žáry]
3. v spojení iba keď ▶ uvádza časovú vetu s významom súčasnosti al. následnosti voči deju hlavnej vety; syn.keď: Nazad sa pobrala, iba keď už bolo celkom vidno. [A. Habovštiak]; Mať mu doniesla plnú misu halušiek a on neodišiel od nej, iba keďdno vykúkalo. [M. Ďuríčková]
4. v spojení iba ak ▶ uvádza podmienkovú vetu s hodnotením danej podmienky ako výlučnej; syn. len ak, len keď: prišla by, iba ak by ju doviezli autom; išli by na výlet, iba ak by bolo pekné počasie; Ale na izbu ísť nemôžete, je to zakázané. S rozosmiatym juhoslovanským kuchárom by sa dohovoril, iba ak by ovládal nárečia chorvátčiny. [M. Hvorecký]

iba3 čast. 1. ▶ zdôrazňuje platnosť nasledujúceho výrazu tak, že poukazuje na obmedzenosť výskytu al. výlučnosť pomenovaného predmetu, vlastnosti, okolnosti (spomedzi iných možných) nie iný al. nikto iný ako tento; nie iné al. nič iné ako toto al. ako takéto; nie inak ako takto; nie viac ako toto; syn. len, jedine: také čosi sa stáva iba málokedy; mal pri sebe iba vodičský preukaz; má na to už iba tri hodiny; na olympiáde získal iba bronz; počúvať prednášku iba na pol ucha; poznajú sa iba z videnia; žiť iba rodine; poisťovňa iba overí originály dokumentov a hneď ich vráti; Na zvony sa stačilo iba pozrieť - a hneď bolo jasné, že každý je inej veľkosti. [D. Dušek]; Vy technici by ste chceli aj život obsiahnuť iba kružidlom a lineárom, a to sa nedá. [Ľ. Zúbek]
2. v spojení iba čo ▶ vyjadruje hodnotenie deja ako neúčelného, zbytočného; syn. len čo: Ani teba dolu nepotrebujú, mačička, iba čo by si sa im popod nohy podpletala. [L. Ťažký]
fraz. iba tak vyjadruje, že dej sa uskutočňuje bez zjavnej (vysvetlenej) príčiny al. bez osobitého úmyslu, cieľa, bezdôvodne, nezáväzne: povedať niečo iba tak zo žartu; čaká a iba tak si kreslí; to nie je iba tak totodôvod, toto treba brať vážne

Súčasné slovníky

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021

Historické slovníky

Iné