dovolenie -ia s. ▶ súhlas, ktorým sa niečo dovoľuje, súhlas na niečo: pýtať si d. od rodičov; požiadať o d.; dostať, mať d.; bez dovolenia odísť; môžeš to urobiť iba s mojím dovolením; často iron. milostivé d. □ s dovolením dovoľte; s vaším dovolením zdvorilé požiadanie ▷ ↗ i dovoliť1
dovoliť si -lí si -lia si dovoľ si! -lil si -liac si dok. (čo; s neurčitkom) 1. ▶ prejaviť prílišnú al. nenáležitú odvahu, smelosť, často spojenú s bezočivosťou; syn. odvážiť sa, opovážiť sa, trúfnuť si: d. si uštipačnú poznámku voči niekomu; dovolil si odísť bez súhlasu rodiča; ten si dovolí bársčo; dovolil som si pozvať vás; dovolím si tvrdiť, poznamenať, že ...; druhý raz si to nedovoľ!; Správal sa nenútene, sem-tam si dovolil aj nejaký nevinný žartík. [M. Urban]; Takto si z neho uťahovať! Ako si to môžu dovoliť? [R. Sloboda]
2. ▶ môcť si užiť niečo dobré, príjemné a pod.; syn. dožičiť si, dopriať si: d. si chvíľku oddychu; môže si d. kupovať drahé veci; jeho študentské vrecko si taký luxus nemôže d.; Finančne je pobyt v dome výhodný, môže si ho dovoliť každý dôchodca. [NP 1987]
▷ nedok. ↗ dovoľovať si
dovoliť1 -lí -lia dovoľ! -lil -liac -lenie dok. (komu čo; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) 1. ▶ dať súhlas, dovolenie na to, aby niekto niečo robil al. urobil; syn. povoliť: d. deťom pozerať televíziu; rodičia mu dovolia všetko; nedovolí, aby ho urážali; kto vám dovolil odísť?; svedomie mu nedovolilo, aby tak konal; Primerane deťom pomáhajme, ale dovoľme, aby aj ony pomáhali nám. [NP 1987] □ dovolíš?, dovolíte?, dovoľ, dovoľte (mi), ak dovolíte zdvorilé požiadanie
2. ▶ dať možnosť, umožniť niečo: okolnosti, zdravotný stav mu nedovolil, aby sa vrátil; rád kupuje obrazy, pokiaľ mu to peňaženka dovolí
◘ fraz. expr. (no) dovoľ!, (no) dovoľte! prejav rozhorčenia, nesúhlasu
▷ nedok. ↗ dovoľovať
dovoliť2 -lí -lia dovoľ! -lil -liac -lený dok. 1. ▶ skončiť voľbu; dokončiť voľby: poslanci dovolili
2. (koho) ▶ uskutočniť dodatočnú voľbu niekoho, dodatočne zvoliť: d. poslancov do obecných zastupiteľstiev; d. troch členov na uvoľnené miesta rady
dovoľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci nedok. (komu čo; s neurčitkom) 1. ▶ dávať súhlas na to, aby niekto niečo robil; syn. povoľovať: predpisy to dovoľujú; veľa mu dovoľuješ; prečo im dovoľujete chodiť neskoro?; Prísne ju napomenie, aby nedávala dieťaťu čaj, keď to jeho rodičia nedovoľujú. [K. Lazarová]
2. ▶ dávať možnosť niekomu, aby niečo robil, umožňovať: chodil na dlhé prechádzky, kým mu to zdravotný stav dovoľoval; Náhlil sa preč, ako mu to len jeho chorá noha dovoľovala. [J. Mlčochová]; Zastierala nervozitu, ktorá jej nedovoľovala ani spávať. [Ľ. Zúbek]
▷ dok. ↗ dovoliť1
dovoľovať si -ľuje si -ľujú si -ľuj si! -ľoval si -ľujúc si -ľujúci si -ľovanie si nedok. (čo; s neurčitkom) 1. ▶ prejavovať prílišnú al. nenáležitú odvahu, smelosť, často spojenú s bezočivosťou; syn. odvažovať sa, opovažovať sa, trúfať si: d. si kritizovať nadriadeného; doma si nemôže veľa d.; priveľa si dovoľuje; dovoľujem si tvrdiť, poznamenať, že ...; toto si voči mne nedovoľuj!; Dovoľuješ si všetko obrátiť naruby, pre svoje vrtochy. [N. Rappensbergerová]; Ľudia si na vás zvyknú a začnú si dovoľovať. [P. Jaroš]
2. ▶ môcť si užívať niečo dobré, príjemné a pod.; syn. dopriavať si: môže si d. aj takýto luxus; Ako sa videlo, všetko si dovoľoval, ale o pôžičke ani neuvažoval. [F. Švantner]
◘ fraz. čo si to dovoľuješ, dovoľujete! výraz rozhorčenia, ohradenia sa
▷ dok. ↗ dovoliť si