dobrodenie -nia s.
dobrodenie -ia -ní s. ▶ konanie dobra; prejav dobra, dobrého, láskavého správania; dobrý skutok: duševné d.; d. človeka; preukazovať d.; urobiť veľké d.; prosiť o d.; Kto zmení dobrodenie na kliatbu a pohromu, musí za to pykať. [J. Lenčo]; Nemal som ani možnosť poďakovať sa dozorcovi za dobrodenia, ktorých sa mi od neho dostalo. [F. Zvarík]; Cenili si dobrodenia teplých krajín, čoho výrazom bolo svätenie sviatku slnovratu. [Vč 1990]