div, divže čast.
div3, divže čast. 1. v spojení so záporným slovesom ▶ vyjadruje neuskutočnenie deja napriek vysokej intenzite činiteľov, ktoré ho vyvolávajú, len-len že, dobre že: div sa nepominul od žiaľu, od zlosti; div nepopadali na zem od smiechu; div že nezdrevenela od ľaku; Všade sa belel [sneh], trblietal, a ak zasvietilo slnko, div oči neoslepil. [P. Jaroš]; Keď zaparkoval, stlačil fanfárovú húkačku a kočky div že nevyskakovali z okien. [Vč 1980] 2. často iron. v spojeniach div nie, div že nie ▶ vyjadruje neuplatnenie al. neúplné naplnenie významu nasledujúceho pomenovania, takmer, skoro; syn. dobre že nie: vyhlasovali ma div nie za blázna; chodil tam div že nie každý deň; A žiadali, aby ich študent vymenoval div nie v abecednom poradí. [LT 1997]; Hlúpe reči spôsobili div že nie medzinárodnú aféru. [Sme 2003]