bezcitný -ná -né 2. st. -nejší príd.
bezcitný -ná -né 2. st. -nejší príd. ▶ neprejavujúci nijaký cit, súcit, porozumenie voči niekomu, niečomu; svedčiaci o tom; syn. krutý, surový, hrubý; op. citlivý: b. človek; bezcitné slová; bezcitné zaobchádzanie so zvieratami; Nie že by bol bezcitný, to si iba pestoval hrošiu kožu ako obranu pred zraniteľnosťou. [Š. Žáry]