osoh -hu m.
osoh -hu m. (i z čoho, z koho) ▶ čo je prospešné, užitočné ľuďom, kladný výsledok úsilia, práce, snaženia; syn. úžitok, prospech: všeobecný, duchovný, materiálny, finančný o.; nemala z neho veľa osohu; každý hľadá len vlastný o.; Bola schopná akejkoľvek špinavosti, akéhokoľvek svinstva, ak jej z toho vzišiel osoh. [J. Pronská] □ byť na osoh al. prinášať osoh osožiť; mať osoh z niečoho ťažiť z niečoho, získavať niečo ◘ fraz. narobiť viac škody ako osohu urobiť niečo zle ◘ parem. osoh so škodou za ruky sa vodia čo je na prospech, máva aj negatívne stránky