nervozita [n-] -ty ž.
nervozita [n-] -ty ž. ⟨lat.⟩ 1. lek., psych. ▶ (dočasná) nervová labilita prejavujúca sa podráždenosťou, skleslosťou, úzkosťou, chvením, nepokojom a pod.: žalúdočná n.; tlmiť nervozitu; brať lieky proti nervozite 2. ▶ stav napätia so súborom príznakov, obyč. vyvolaný neistotou, strachom z nezvládnutia nejakej úlohy, časovým stresom a pod., nedostatok pokoja, nepokoj: stupňujúca sa, narastajúca n.; vyvolávať, šíriť okolo seba nervozitu; pociťovať miernu nervozitu; na pracovisku zavládla koncoročná n.; premôcť narastajúcu nervozitu; zbalila sa rýchlo a bez nervozity; horúčavy zvyšujú všeobecnú nervozitu