krajina -ny -jín ž.
krajina -ny -jín ž. 1. ▶ (ohraničená) časť zemského povrchu, územie vnímané ľuďmi, ktorého charakter je výsledkom činnosti a vzájomných vzťahov prírodných a ľudských faktorov, kraj: hornatá, rovinatá, piesočná k.; zimná, zasnežená k.; romantická k.; narušiť ekológiu krajiny; Sedela som na jednom zo zadných sedadiel autobusu a tešila sa, že môžem nerušene pozorovať krajinu, čo mi ako film ubieha pred očami. [L. Mináčová] □ environ. kultúrna krajina pôvodná krajina pretvorená v dôsledku jej využívania a činnosťou človeka 2. ▶ územie vymedzené politicky; syn. štát: prímorská, vnútrozemská, tropická k.; škandinávske, stredoeurópske, arabské krajiny; hospodársky vyspelé krajiny; členské krajiny OSN; výrobky s označením krajiny pôvodu; rozprávková k. vymyslená, vysnívaná 3. ▶ vyšší samostatný územný správny celok, napr. v Nemecku, v Rakúsku: spolková k. Bavorsko; navštíviť rakúsku spolkovú krajinu Salzbursko 4. hist. ▶ jedna zo štyroch územnosprávnych jednotiek bývalého Česko-Slovenska v r. 1928 – 1939, ktoré tvorili Česká zem, Moravsko-sliezska zem, Slovenská krajina a Podkarpatskoruská zem: každá k. bola samostatnou právnickou osobou; orgány krajín boli menované a volené 5. anat. ▶ časť ľudského tela v okolí niektorého orgánu: brušná, pečeňová, srdcová, tvárová k.; k. chrbta, konečníka, nosohltana ◘ fraz. publ. alpská krajina obyč. o Švajčiarsku, Rakúsku al. Lichtenštajnsku; publ. krajina galského kohúta Francúzsko; publ. krajina helvétskeho kríža Švajčiarsko; publ. krajina javorového listu Kanada; publ. krajina polmesiaca Turecko; publ. krajina tisícich jazier Fínsko; publ. krajina troch koruniek Švédsko; publ. krajina tulipánov al. krajina veterných mlynov Holandsko; publ. krajina vychádzajúceho slnka Japonsko; publ. lacná krajina kde je lacno, lacnota, obyč. z hľadiska návštevníka z inej krajiny, turistu; v krajine, kde sa piesok lial a voda sypala ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula) ▷ zdrob. ↗ krajinka