koriť -rí -ria kor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok.
koriť sa -rí sa -ria sa kor sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok.
koriť -rí -ria kor! -ril -riac -riaci -rený -renie nedok. trochu kniž. (koho, čo) ▶ uberať niekomu na úcte, vážnosti; syn. ponižovať: Dlho naňho meravo a neľútostne hľadel, chcel ho čo najdlhšie koriť. [J. Lenčo] ▷ dok. ↗ pokoriť
koriť sa -rí sa -ria sa kor sa! -ril sa -riac sa -riaci sa -renie sa nedok. trochu kniž. 1. (komu, čomu; pred kým, pred čím) ▶ prejavovať veľkú úctu, pokoru: k. sa bohom; k. sa starému umeniu; k. sa ženskej kráse; koril sa pred jej obetavosťou; Jeho súkmeňovcov zachvacuje rovnaké korenie sa zvyku. [P. Jaroš]; Ja som človek! Korte sa mi! [A. Vášová] 2. ▶ prejavovať poníženosť, pocit vlastnej nedokonalosti, uznávať niečiu prevahu, ponižovať sa: Korila sa celý život, ustupovala, pokiaľ mala kam ustupovať. [E. Hlatký]; Prestaň sa koriť, budú sa ti koriť. [J. Gregorec]