kolotoč -ča pl. N -če m.
kolotoč -ča pl. N -če m. 1. ▶ zábavné zariadenie so sedadlami založené zväčša na rýchlom krútivom pohybe: detský k.; jarmočný k.; jazda na kolotoči; voziť sa na kolotočoch; deti obdivujú kolotoče; Zajtra je nedeľa. Zajtra sú hody. Kolotoč roztočí dedinu. [V. Šikula] 2. expr. ▶ rýchly sled udalostí, zhon; čo sa často, pravidelne opakuje, stereotyp: každodenný k. povinností; jednotvárny domáci k.; k. afér, návštev; k. myšlienok; rozhovory, ktoré sa s neúnavnosťou kolotoča krútili okolo najčastejšej témy [J. Lenčo]; Život je šialený kolotoč. [InZ 2002]