kolmo 2. st. -mejšie prísl.
kolmo prísl. 1. ▶ zvierajúc s priamkou al. s rovinou pravý uhol: k. vztýčený stĺp; dosky pripevníme k. na seba; vŕtať k. na plochu dreva; Ak farebná čiara turistického chodníka kolmo pretína niekoľko nahustených vrstevníc, čaká vás príkre stúpanie alebo klesanie. [InZ 2002] 2. 2. st. -mejšie ▶ s veľkým, takmer zvislým sklonom, smerujúc zvislo hore al. dolu: k. postavený rebrík; k. sa týčiace bralo; chodník vedie k. nahor príkro, strmo; zdvihnúť ruky k. hore; mať k. sklonený volant; lietadlo sa rútilo k. na zem; slnečné lúče v malých zemepisných výškach dopadajú kolmejšie