hore1 prísl. 1. ▶ na vysoko, vyššie položenom mieste, na vrchnej časti; op. dolu, dole: h. na kopci; kufor je h. na skrini; spálňu máme h. na poschodí; pracovať h. na streche; masť zostala plávať h.
2. ▶ (smerom) na vyššie položené miesto, smerom do výšky; syn. dohora, nahor; op. dolu, dole, nadol: ísť, liezť, vyškriabať sa h. (na kopec, na strom a pod.); pozerať sa h.; dať ruky h. vztýčiť nad hlavu; vysadiť chlapca h. do sedla; daj ten kufor h. vylož ho (na vyvýšené miesto); Príjemná únava sa začala vkrádať hore do hlavy odkiaľsi od bokov. [L. Ballek]; Stavba je, ako bola, nepohla sa hore. [A. Bednár] ďalej, vyššie □ ruky hore! výzva vzdať sa
3. hovor. ▶ smerom k vyššej hodnote a pod.; syn. dohora, nahor; op. dolu, dole, nadol: ceny idú h. stúpajú; zaokrúhliť sumu smerom h.
4. hovor. ▶ na hierarchicky, hodnostne, funkčne vyššom mieste, na vyššej úrovni; op. dolu, dole: hlásiť vec h. nadriadenému orgánu; návrh sa rieši h.; Myslíš, že ti to hore prejde? [P. Valo]; Dôstojníkom hore je ľahko. [R. Jašík]; Voľakedy čosi znamenal, robil kariéru, šiel hore. [J. Váh] dosahoval vyššie pracovné zaradenie
5. zastar. ▶ (v písomnom styku) na predchádzajúcom mieste, vyššie, prv: ako som h. spomenul ako som už, prv spomenul; h. sme uviedli, že ... uviedli sme, že ...
◘ fraz. byť [dlho] hore nespať, bdieť; [byť] hore bez byť bez podprsenky, mať odhalené prsia; ceny [niečoho] letia hore prudko stúpajú ceny niečoho; hore hlavu! maj(te) odvahu, nepoddávaj(te) sa; hore sa!, kniž. i hor` sa! (emocionálne zafarbené) povzbudenie do nejakej činnosti; niečo je čím hore, tým dolu v neporiadku, v zmätku; nosiť hlavu hore al. držať nos hore byť pyšný, namyslený; obracať niečo čím hore, tým dolu skúmať to zo všetkých strán
hore2 predl. s I ▶ vyjadruje smerovanie zdola nahor, k hornej časti niečoho al. polohu smerom nahor; op. dolu, dole: ísť h. schodmi; kráčať h. dedinou; plávať h. prúdom; prevracať poháre h. dnom ↗ i fraz. ◘ fraz. hrub. byť/ležať hore bradou/kopytami byť mŕtvy; byť/držať sa/udržať sa hore koncom stáť na nohách; byť hore nohami a) byť postavený al. položený obrátene, naopak b) byť v neporiadku, v zmätku; lezie mu to hore krkom nemá chuť, vôľu niečo robiť, niečo ho už omrzelo al. sa mu sprotivilo; ležať hore bruchom/pupkom nič nerobiť, leňošiť; obrátiť/prevrátiť niečo hore nohami urobiť neporiadok, zmätok; plávať hore bruchom (o rybách) uhynúť; prevracať poháre hore dnom piť veľa alkoholu; expr. vstať hore zadkom mať zlú náladu; vyletieť hore komínom (o peniazoch, o majetku) byť premrhaný, byť utratený bez úžitku
hore3 cit. ▶ vyjadruje výzvu; syn. hore sa: deti, h.! vstávajte!