fajn1 neskl. príd. ⟨nem. ‹ fr.⟩ hovor. ▶ majúci kladné vlastnosti, dobrý, príjemný: si f. človek; je to celkom f. dievča; požičal som si f. knihu; nájsť si f. robotu; mať f. pocit; bola to f. zábava; Už sú tu fašiangy a s nimi čas plesov a nervozita, či šaty budú sedieť, či bude fajn atmosféra. [Vč 1974]
fajn2 prísl. ⟨nem. ‹ fr.⟩ hovor. obyč. v prísudku al. vo vetnom základe ▶ vyjadruje pocity pohody, ľahkosti, dobre, príjemne: máme sa f.; bude nám spolu ohromne f.; je tu f. teplučko; f. sa zabaviť; cítiť sa f.; máš sa? - f., ako po skúške.; bolo to veľmi f. a radi si na to spomíname