dokázať -káže -kážu dokáž! -kázal -kážuc -kázaný -kázanie dok.
dokázať1 -áže -ážu -áž! -ázal -ážuc -ázaný -ázanie dok. (čo) 1. ▶ podať svedectvo, doložiť argumentmi: d. pravdu; d. platnosť poučky; dokázaná nevina; Chcel som jej dokázať, že sa mýli. [J. Kot]; Nik nevie dokázať, aký to bol plášť. [L. Ťažký] 2. ▶ mať schopnosť, silu urobiť; syn. vedieť: dokáže pracovať za dvoch; dokázal sa obhájiť; Nič na svete nedokáže starostlivých rodičov rozladiť väčšmi ako nechuť ich dieťaťa do jedla. [J. Puškáš]; Skúsil, či si dokáže kľaknúť. [P. Jaroš] 3. ▶ úsilím, prácou a pod. dosiahnuť; syn. urobiť: d. nemožné; dokázali zázraky; Ani som to priďaleko nedotiahol, ani som priveľa nedokázal. [A. Vášová]; Musím niečo dokázať. [J. Johanides] ▷ nedok. k 1, 3 ↗ dokazovať
dokázať2 -áže -ážu -áž! -ázal -ážuc -ázaný -ázanie dok. ▶ skončiť kázanie; prestať kázať: farár dokázal a zostúpil z kazateľnice
dokazovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ podávať svedectvo, dokladať argumentmi: d. chybu; d. alibi; d. opak tvrdenia; Lásku možno dokazovať činmi. [R. Sloboda]; Nechcela dokazovať svetu, že jej sa nič nedotkne. [E. Gašparová]; Dejiny sa stali príležitosťou na dokazovanie pravdivosti téz. [V. Mináč] 2. (čo) ▶ úsilím, prácou a pod. dosahovať; syn. robiť: dokazuje veľké veci ▷ dok. ↗ dokázať1