buď, zried. buďto spoj. priraďovacia ako súčasť dvojčlenných spojok buď - alebo, buďto - alebo; buď - buď, buďto - buďto ▶ vyjadruje vylučovací vzťah: buď nechcel, buď nevedel; buďto budeš pomáhať, alebo odídeš; Mohol to spôsobiť len Maco Ďurčiak, ktorý sa buď v páse rozknísal, buď si prešiel tvrdou dlaňou po hranatej tvári. [F. Švantner]; Predávam sama v jednom stánku a tam môže človek buď zarobiť, alebo prerobiť. [P. Jaroš]; Nepatrné pliesko sa buďto vôbec nespomína, alebo uvádza len ako bezmenné. [Tatry 1980] ◘ fraz. je to buď - alebo sú iba dve krajné možnosti