ľúto prísl.
ľúto prísl. iba vo vetnom základe so slovesami byť, prísť v neosobnom použití 1. (komu koho) ▶ mať pocit ľútosti, pocítiť ľútosť k niekomu, súcit s niekým (v nešťastí, v trápení a pod.), súcitiť: prišlo mu matky ľ.; je mi jej ľ.; bolo im ľ. chorého dieťaťa; Je teraz taký osamotený a v jeho očiach je toľko smútku, že mi ho príde ľúto. [M. Zelinka]; Prišlo mi ho ľúto a súcitne som ho objal okolo ramien. [Slo 2002] 2. (komu za kým, za čím; s vedľajšou vetou; s neurčitkom) ▶ precítiť smútok, clivotu za niečím, za niekým, smútiť, žialiť, cnieť sa: prišlo jej za ním ľ.; je mu ľ. za mladosťou; bude nám za vami ľ.; bolo mi ľ., že už odchádza; je mi ľ. opustiť tento dom a záhradu; Nie je vám ľúto rozlúčiť sa s nimi [s obrazmi]? [LT 1998] 3. (komu s vedľajšou vetou) ▶ mať pocit nespokojnosti, výčitiek, ľutovať; mrzieť, trápiť: je mi ľ., že to tak zle dopadlo; je mi ľ. (toho), čo sa stalo; bolo mu ľ., že tomu venoval toľko času; Ale mi zase bolo ľúto, že ma majú všetci za blázna. [V. Šikula] □ je mi ľúto nedá sa nič robiť (výraz rezignácie); je mi to ľúto (ospravedlnenie) ľutujem 4. (komu čoho) ▶ nechcieť niečo stratiť, nechcieť do niečoho investovať, banovať: je im ľ. vyhodených peňazí; prišlo jej ľ. strateného času; bolo mu ľ. každej koruny; bolo im ľ. každej premárnenej minúty, príležitosti; človeku je ľ. vyhodiť plesnivý lekvár; Bolo mi ľúto peňazí na vlak. [D. Dušek]; Sneh sa topí, stráca, a ľúto ti ho nepríde. [L. Ballek]