skončiť -čí -čia skonči/skonč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
skončiť sa -čí sa -čia sa -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.
končiť sa -čí sa -čia sa konči sa/konč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. ▶ blížiť sa ku koncu, dokončievať sa, mať koniec; syn. završovať sa; op. začínať sa: prázdniny sa končia; rok sa končí; hra, schôdza, výstava sa končí; Snehom zasypáva [metelica] stopy končiaceho sa dňa. [K. Jarunková]; Vždy keď sa končí leto a blíži sa jeseň, radšej som na Dolniakoch. [V. Šikula] 2. (čím; ako) ▶ mať nejaký koniec, mať nejakú podobu v poslednom úseku trvania: román sa končí happyendom; jeho život sa končí nečakane a tragicky; veď vieš, ako sa končia podobné prípady; slová končiace sa na samohlásku 3. ▶ postupne sa míňať, spotrebúvať, používaním sa zmenšovať, ubúdať: zásoby sa nám končia ▷ opak. končievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ skončiť sa
končiť1 -čí -čia konči/konč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok. (čo (čím); s čím; ø) ▶ zakončovať istú činnosť, podujatie a pod.; dovádzať niečo do konca, do stavu, keď je to hotové; syn. završovať; op. začínať: k. prácu, prednášku; k. zber ozimín; musím už k.; dnes už končíme (s robotou); končím svoju poznámku; rozhovor končia pozdravom; vyhlásil, že končí s hereckou kariérou; štúdium končil tohto roku; Končila službu a prišla mu zároveň zaželať dobrú noc. [K. Lazarová] ▷ opak. končievať -va -vajú -val; dok. ↗ skončiť; ↗ i končiac
neskončený -ná -né príd. 1. admin. ▶ ktorý sa nachádza v procese správneho (administratívneho) konania, ktorý nie je ukončený rozhodnutím; syn. neukončený; op. skončený: n. audit; neskončené rokovania; dlhodobo neskončené súdne spory; V neskončených prípadoch polícia doteraz obvinila 56 ľudí. [Sme 2003] 2. hovor. ▶ ktorý nedosiahol potrebnú (konečnú) mieru, neúplný; syn. nehotový; op. skončený: n. poslucháč vysokej školy; Ako neskončený právnik dával rozumy pozatýkaným. [A. Hykisch]; Neskončený gymnazista Brož, momentálne úradný šofér, súkal zo seba latinské citáty. [P. Jaroš] ▷ ↗ i skončiť