osamote prísl.
osamote prísl. 1. ▶ vyskytujúc sa iba sám, oddelene, vzdialene od iných, izolovane: dom sa nachádza o. asi 500 m od obce; na o. stojacej skale vidieť kostol 2. ▶ bez prítomnosti iných osôb, iba sám; syn. osamotene: nechaj ma o.!; najradšej relaxujem doma o.; musel som s ňou byť chvíľu o.; cestovanie o. má svoje výhody 3. ▶ bez spoločnosti, priazne blízkych, opustene, osamelo: odsúdil sa na život o.; Babička ma chce potrestať, pretože som ju pri umieraní nechal osamote. [M. Vadas]