odrazu prísl. i čast.
odrazu1 prísl. 1. ▶ v tej chvíli, v tom okamihu, náhle; syn. naraz, zrazu: o. ktosi skríkol; o. mu niečo napadlo; o. prudko zabrzdil; mať o. veľa voľného času; počasie sa o. zmenilo; Už chcel sklamane odísť, ale odrazu zbadal na šnúre opraný sveter. [R. Sloboda] 2. ▶ v tom istom čase, v rovnakom okamihu, súčasne; syn. naraz: robiť viacero vecí o.; vynesieš veci po jednom alebo o.?; musíme utiecť všetci o.; hovorili skoro o. a skákali si do reči; Veru sa nepamätá, žeby v jeho krčme pilo odrazu toľko ľudí ako dnes. [L. Ťažký] 3. ▶ bez prerušenia, na jeden raz, nie po častiach; syn. naraz: prečítať celý román o.; siahol po poháriku, vypil o. deci pálenky
odrazu2 čast. ▶ nadväzuje na predchádzajúci kontext a vyjadruje hodnotiaci postoj, obyč. prekvapenie, miernu iróniu; syn. zrazu, naraz: o. akí sú všetci múdri!; a aká slušná o.!; prečo o. toľká pozornosť?