neviemako, pís. i neviem ako zám. neurčité príslovkové
neviemako, pís. i neviem ako zám. neurčité príslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitú mieru, rozmer; syn. ktovieako: zjedli sme koláč neviem ako rýchlo; vráti sa n. neskoro; Sme spolu už neviem ako dlho. [S. Marec] 2. ▶ odkazuje na neobmedzene veľkú mieru, intenzitu, kvalitu (často so záporným hodnotením), akokoľvek; syn. ktovieako: aj keby sa neviem ako snažil, už mu neverím; Nebol by to priznal, ani keby bola pozrela na neho neviemako prísne. [A. Baláž]; A muži - aj keď neviemako vzdelaní - jej vtedy prichodili ako ožrani. [J. Johanides] 3. v záporných vetách ▶ označuje plnú al. veľkú mieru stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. ktovieako: nevyznal sa v hudbe neviem ako dobre; Vari si nemyslíš, že neviemako zarábam. [J. Špaček]; Netrhá mi neviemako srdce, no v jej prítomnosti sa cítim dobre. [Š. Žáry]; Chodec bez topánok sa nemôže neviemako sústrediť na okolitý svet. [S. Rakús]