nešťastný -ná -né 2. st. -nejší príd.
nešťastný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ ktorého postihlo nešťastie, niečo zlé, nedobré; syn. úbohý, biedny: nešťastné deti siroty; ach, ty nešťastné stvorenie!; bola to nešťastná rodina; Plakal nad osudom nešťastného brata. [M. Zelinka] 2. 2. st. -nejší obyč. v doplnku ▶ ktorý nepociťuje šťastie, radosť, ktorý sa neteší, ktorého trápia starosti, problémy; syn. smutný; op. šťastný, radostný: cítila sa veľmi nešťastná, že neprišiel; zo správy zostali všetci celí nešťastní; Aj tí najnešťastnejší driemali v slastnej predstave, že raz určite budú šťastní. [J. Kot] 3. 2. st. -nejší ▶ prezrádzajúci smútok, svedčiaci o smútku; syn. smutný, neradostný: n. pohľad; nešťastná tvár; nešťastné oči matky; privítala ho s nešťastným úsmevom na tvári 4. 2. st. -nejší ▶ nenaplnený šťastím, príjemnými, radostnými chvíľami, neprebiehajúci v šťastí: nešťastné manželstvo; príbeh nešťastnej lásky; prežili spolu najnešťastnejšie obdobie života 5. ▶ prinášajúci nešťastie, trápenie, tragické chvíle, osudný: nešťastná náhoda; nešťastná poľovačka; nešťastnou zhodou okolností sa im nepodarilo stretnúť; smrť spôsobil n. pád zo schodov; stalo sa to v to nešťastné ráno 6. expr. ▶ spôsobujúci komplikácie, nepríjemnosti, zmätky, nesprávny, nevhodný: nešťastné rozhodnutie; ach, to nešťastné meškanie; odohrať niekoľko nešťastných zápasov; pre tie nešťastné voľby nemohol odcestovať; ten tvoj n. priateľ zasa všetko domotal; Vie, že volil nešťastné slová. [R. Jašík]; Jeme ten nešťastný guľáš už tretí deň! [V. Handzová]