náš naša naše G mužský a stredný nášho, G ženský našej, D mužský a stredný nášmu, D ženský našej, A mužský živ. nášho, A mužský neživ. náš, A stredný naše, A ženský našu, L mužský a stredný našom, L ženský našej, I mužský a stredný naším, I ženský našou, pl. N mužský živ. naši, pl. N mužský neživ., stredný a ženský naše, pl. G našich, pl. D našim, pl. A mužský živ. našich, pl. A mužský neživ., stredný a ženský naše, pl. L našich, pl. I našimi zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah (vlastníctvo, prináležanie, príbuzenský al. citovo blízky vzťah) hovoriaceho (al. hovoriacich) k osobám, zvieratám al. veciam al. širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého nám niečo prislúcha al. sa prisudzuje, patriaci nám: náš otec; naša mama; naše deti; spomínať na našich starých rodičov; stretnúť sa s našimi priateľmi; to je n. pes, n. dom, naše auto; n. miláčik a) obľúbený, milovaný človek b) obľúbené domáce zviera al. obľúbená vec; zišla sa celá naša rodina; vzdali sme hold našim predkom; navždy zostane v našich srdciach; osud spojil naše životy; stalo sa to pred našimi očami; najlepšia pre n. organizmus je čistá voda; v našej záhrade dominujú ruže; boli to naše prvé spoločné Vianoce; oslávili sme prvé výročie našej svadby □ Otče náš základná modlitba kresťanov začínajúca sa týmito slovami, Otčenáš; naši najmenší malé deti; naša malá (z pohľadu rodiča) dcéra, (z pohľadu starého rodiča) vnučka; náš malý (z pohľadu rodiča) syn, (z pohľadu starého rodiča) vnuk; naši mladí (z pohľadu rodičov) syn a/al. dcéra a ich partneri
2. ▶ odkazuje na vzťah podieľania sa, spoluúčasti hovoriaceho (al. hovoriacich) na činnostiach a vlastnostiach skupiny, ku ktorej patrí (al. patria): naša dlhoročná spolupráca; to je naša prvoradá úloha; bol to n. nápad, návrh; prezentovať naše názory; seminár prevýšil naše očakávania; urobili sme všetko, čo bolo v našich silách; nevyvíjalo sa to podľa našich predstáv; naším cieľom je skvalitnenie výučby; napriek našim upozorneniam sa problémy neriešili; nestalo sa to našou vinou; Zážitky z detstva sa nám podvedome a dlhodobo vrývajú do pamäti a ovplyvňujú naše konanie. [HN 2002]; Teším sa, že naše výtvory sa budú aj predávať, - hovorí mladý umelec. [ŽVč 2006]
3. ▶ vyjadruje určitý zreteľ, hľadisko hovoriaceho (al. hovoriacich) vo vzťahu k objektom al. javom: nebude to aj n. prípad? netýka sa to isté aj nás?; prichádza n. vlak, autobus ktorým budeme cestovať, ktorým cestúvame; bol v našich rokoch bol približne rovnako starý ako my □ pre naším letopočtom pred narodením Krista, skr. pred n. l.; nášho letopočtu po narodení Krista, skr. n. l.
4. ▶ odkazuje na vzťah prináležania hovoriaceho k väčšiemu spoločenstvu, k územie, ktoré toto spoločenstvo obýva, k procesom, ktoré v spoločenstve prebiehajú, a k hodnotám, ktoré spoločenstvo uznáva: n. národ; n. jazyk, naša reč; n. kontinent; naša planéta Zem; naša vlasť; naše krásne Slovensko; naše hrady; návštevníci našich hôr; naše piesne, príslovia a porekadlá; naši spisovatelia; úspechy našich hokejistov; naša mládež; primátor nášho mesta; tieto udalosti sú súčasťou našich dejín; odmalička vštepoval deťom lásku k našim tradíciám; je to novinka na našom trhu; auto s našou poznávacou značkou; pestovanie sóje v našich podmienkach; niektoré rastliny sa z našej flóry vytrácajú; zvieratá žijúce v našich lesoch; naše tradičné jedlo sú halušky; nejaký čas tu žil a veľmi dobre pozná naše pomery; Opäť sa ukázalo, aká vzdialenosť je medzi našimi svetmi. [E. Farkašová]
5. ▶ odkazuje na spoločenský vzťah, v ktorom sme s istými osobami: n. pán riaditeľ; naša triedna učiteľka; naši zamestnanci, obchodní partneri, zákazníci; absolventi našej školy; členovia našej organizácie; naši piataci skončili na druhom mieste; kontakty s našimi bratmi Čechmi; zahanbili sme našich neprajníkov
6. ▶ odkazuje na vzťah spolunáležitosti, blízkosti hovoriaceho k prejavom, stavom ľudí vo všeobecnosti, spoločný, vlastný ľuďom: naše city, potreby; naše žiale, smútky, bolesti, hriechy; Matky sú tie najdôležitejšie osoby v živote. Od malička s nami prežívajú naše radosti, ale aj naše starosti. [HN 2011]
7. hovor. ▶ má funkciu odkazovacieho zámena: nemal by už vstať n. spachtoš?; pocestný sa už vracia
8. ▶ vyjadruje citový vzťah, náklonnosť (obyč. vo familiárnom oslovení): vidíte, priateľu n.; nuž vitajte, naši milí princovia; Tak, hostia naši milí, poďte dovnútra, upiekla som jablkový koláč. [R. Moric]; Martin! A teraz si zanôťme tú našu! [P. Jaroš]
9. ▶ (v autorskej reči) odkazuje na osobu, o ktorej sa bude hovoriť al. už je z rozprávania známa: teraz sa zoznámime s naším hrdinom bližšie; naša hlavná postava si k nemu postupne razí cestu
10. ▶ používa sa autorom (v autorskom pluráli) namiesto zámena môj: naša štúdia je odrazom súčasného stavu poznania danej problematiky; v našom referáte nájdete odpoveď na tieto otázky; cieľom nášho príspevku je poukázať na aktuálne problémy v danej oblasti; to teraz nebude predmetom našich úvah
◘ fraz. naše ratolesti deti; naše šťastie, že... mali sme šťastie, že...: naše šťastie, že sucho neprišlo skôr; po našom a) tak, ako my chceme: ako sa vieme hnevať, keď nie je po našom b) tak, ako je u nás zvykom: urobíme to po našom c) tak, ako sa u nás vraví: bakšiš, po našom úplatok d) naším jazykom: hovorili po našom i po poľsky; to je náš človek človek rovnako zmýšľajúci, patriaci k nám; to je naša psia povinnosť to je niečo, čo sme povinní urobiť; za našich [mladých] čias to tak nebolo keď sme boli mladí, mladší, keď sme boli v produktívnom veku