kľačať -čí -čia kľač! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok.
kľačať -čí -čia kľač! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok. ▶ byť v polohe na kolenách; takto prejavovať pokoru pri modlitbe; (prv o deťoch) byť takto potrestaný za neposlušnosť: k. na zemi, na dlažbe; k. pred oltárom, pod krížom; kľačiac sa kajal; v prítmí kostola zbadal kľačiacu postavu; k. pred niekým na kolenách ↗ i fraz.; k. na polienku, v kúte; Mama krčí staré noviny, zhrbená kľačí pri peci, fúka do pahreby, chce zakúriť. [V. Šikulová] ◘ fraz. kľačať niekomu pri nohách prejavovať obdiv, oddanosť; kľačať pred niekým na kolenách pokorne, ponížene prosiť niekoho o niečo ▷ opak. kľačiavať -va -vajú -val