hoci, hoc čast.
hoci – jednako spoj. priraďovacia (dvojčlenná)
hoci – predsa spoj. podraďovacia (dvojčlenná)
hoci spoj. podraďovacia
hoci1 spoj. podraďovacia i ako súčasť dvojčlenných výrazov hoci - jednako, hoci - predsa ▶ uvádza prípustkovú vetu; syn. i keď, aj keď: h. som bol objednaný, nezobrali ma; nevzdali sa, h. sa veľmi báli; h. ho mala rada, predsa ho musela opustiť; Mráz páli poriadne, hoci sme iba v polovici septembra. [D. Tatarka]; A jednako bolo treba hovoriť, hoci sa jej nechcelo. [K. Lászlová]
hoci2, hoc2 čast. i v spojeniach hoci aj, hoc aj, hoci len, hoc len ▶ poukazuje na krajnú možnosť z pohľadu hovoriaceho; syn. bárs: prinesiem ti hoc aj kilo orechov; môžeš letieť hoci na Mars; Je potešením pre srdce i oči pozorovať ho, s akou šikovnosťou zasadí hoci len porisko do motyky. [P. Jaroš]; Teraz už môže hoci gazdovať s otcom, keď ho na vysokú školu nepustili. [D. Tatarka]; Darmo by ste stáli na tom mieste s udicou hoc aj celý deň. [V. Mináč]