hladný -ná -né 2. st. -nejší príd.
hladný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ majúci pocit hladu; pociťujúci veľkú potrebu jesť; syn. lačný; op. sýty: h. človek; hladné deti; nakŕmiť h. dobytok; byť ukrutne, hrozne h.; večne je h.; Ja som hladnejší, ako som bol, ale do zajtra vydržím. [L. Ťažký]; pren. hladné ústa, žalúdky, hrdlá, krky ľudia (najmä deti), ktorých treba živiť 2. ▶ trpiaci nedostatkom; svedčiaci o tom; syn. biedny, chudobný: hladné roky neúrodné; V našich hladných Černovciach sme si vymýšľali pitivo, ktorým by sme zapíjali svoje imaginárne obedy. [D. Slobodník] 3. (i po čom) ▶ túžiaci po niečom; svedčiaci o tom; syn. dychtivý, žiadostivý: h. po vedomostiach, po láske, po pohladení; Blažia ju hladné pohľady, doháňa, čo zameškala za dievoctva. [V. Mináč]; Národ hladný po futbale a góloch dostal síce hlavný chod, ale bez korenia. [Vč 1964] 4. expr. (i na čo; po čom; za čím) ▶ ktorý pre seba zhŕňa majetok, peniaze a pod.; syn. chamtivý, zažiadaný: h. na peniaze, po peniazoch, za peniazmi; bol čoraz hladnejší po úspechu, po uznaní 5. hovor. zried. ▶ ktorý nie je vykrmovaný: hladná hus; kúpiť hladnú kačicu ◘ fraz. byť hladný ako vlk/pes byť veľmi hladný, mať veľkú chuť do jedla; je hladný, že by aj klince pojedol je veľmi hladný ◘ parem. hladnému sa vždy o jedle/chlebe sníva; sýty hladnému neverí kto má dostatok, často nechce pochopiť, uznať potreby iných