kontext [-t-] -tu pl. N -ty I -tami/-tmi m.
kontext [-t-] -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ okolnosť, že niečo s niečím súvisí a navzájom sa podmieňuje a ovplyvňuje, vzájomný vzťah a vnútorná spätosť medzi určitými javmi, situáciami a pod., súvis, súvislosť: medzinárodný k.; situačný k. komunikácie, výchovy; pozrieť sa na problém v širšom kontexte; vidieť, chápať niečo v kontexte doby; žiť v istom kultúrnom kontexte; zachytiť udalosti v historickom kontexte; obstáť v celoeurópskom kontexte 2. i lingv. ▶ textová a významová spojitosť jazykového prejavu, súvislý text: jazykový k. vymedzenie podmienok, pri ktorých možno jazykovú jednotku použiť v reči, jazykové prostredie; mimojazykový k. situácia, gesto, pohyb a mimika; výpis kontextov kľúčového, hľadaného slova; veta vytrhnutá z kontextu; zapojenie frazémy do kontextu; určiť význam slova na pozadí širšieho kontextu 3. lit. ▶ literárne a mimoliterárne väzby a vzťahy, do ktorých vstupujú autor, dielo, národná literatúra: literárny k.; k. diela