nazlosť, obyč. pís. na zlosť prísl.
zlosť -ti ž.
nazlosť, obyč. pís. na zlosť prísl. ▶ proti vôli, želaniu niekoho, napriek1, naprotiveň1: deti si robia n.; Tamto som vždy preskakoval drôt na zlosť železničiara z malej drevenej búdky. [V. Šikula]; Chlapec sa neúnavne ponáral a špliechal na zlosť unudeným slečnám. [A. Hykisch] ◘ fraz. ako/akoby nazlosť veľmi nevhod z hľadiska hovoriaceho, spôsobujúc hovoriacemu problémy, zlostiac ho: ako na zlosť som ráno zaspal