bitkár -ra pl. N -ri m. ▶ kto, čo sa často bíjava, kto vyhľadáva bitky: nebezpečný, zúrivý b.; krčmový b.; vykričaný b. a výtržník; b. bitkársky!; potrestať bitkára; mať povesť bitkára; Myslelo sa, že už nič z neho nebude, a v dedine sa i tešili, že sa zbavia bitkára. [M. Urban]; Jeleň musel byť poriadny zurvalec - bitkár. [R. Moric] ▷ bitkárka -ky -rok ž.: V poslednom čase je z nej veľká bitkárka. [J. Puškáš]