jablko -ka jabĺk s.
jablko -ka jabĺk s. 1. ▶ šťavnatý plod jablone (obyč. guľovitého tvaru), ktorého farba a chuť závisí od kultivaru materského stromu: červené, zelené, žlté j.; zrelé j.; chutné sladké j.; zimné, letné jablká; padané jablká; jabloň obsypaná jablkami; odrody jabĺk; neskorý zber jabĺk; oberať jablká; odhryznúť si z jablka; nastrúhať jablká do koláča; Pamätám sa, ako sme chodili kradnúť jablká a hrušky. [D. Dušek] □ kuch. jablká v župane upečené v lístkovom al. hustejšom ceste, posypané škoricou; ovoc. granátové jablko tropické ovocie, plod granátovníka □ Adamovo jablko výstupok na prednej strane hrtana muža, ohryzok; cigánske jablko ľudové označenie jedovatej rastliny durmanu obyčajného Datura tatula 2. ▶ klenot guľatého tvaru tvoriaci súčasť korunovačných klenotov, jeden z odznakov panovníckej moci: zlaté j. a žezlo; ríšske, krajinské, korunovačné j. ◘ fraz. Evino jablko pokušenie (podľa Biblie zakázané ovocie zo stromu poznania dobra a zla, po ktorého zjedení boli Adam a Eva vyhnaní z raja); miešať jablká s hruškami al. miešať hrušky s jablkami a) porovnávať neporovnateľné b) spájať navzájom nesúvisiace veci, javy; nebolo kam jablko hodiť al. ani jablko by neprepadlo bolo tam plno ľudí, stisk, nátresk; Paridovo jablko al. jablko sváru príčina sporu; zahryznúť do kyslého jablka začať riešiť nepríjemnú záležitosť ◘ parem. jablko nepadá ďaleko od stromu potomkovia bývajú takí ako ich rodičia ▷ zdrob. ↗ jabĺčko; jablčisko -ka -čísk s. zvel.: velikánske červené j.; celé to j. zjedol sám