dotyk -ku pl. N -ky m.
dotyk -ku pl. N -ky m. 1. ▶ dotknutie, bezprostredné spojenie, tesné priblíženie sa (jednej veci k druhej): ľahký, vzájomný d.; dôverné, hanblivé dotyky; jemný d. úst; pocítiť d. ruky; reagovať na d.; látka je mäkká, príjemná na d.; zub je citlivý na d.; infekcia sa prenáša dotykom; Znovu tancovali, hovorili málo, zdôverovali sa dotykmi a nehľadeli si do očí. [V. Mináč]; pren. hrejivý d. slnka, lúčov; Prvé chvíle pri dotyku s neznámou krajinou patria medzi najvzrušujúcejšie. [I. Izakovič]; šport. dvojitý d.; na jeden d.; d. na obrátke 2. tech., eltech. ▶ miesto prepojenia vodičov; syn. styk, spojenie: bodový d.; d. plôch; d. vodičov; dotyky stýkača; bod dotyku ◘ fraz. bez dotyku ľudskej ruky bez zásahu, bez pričinenia človeka