nenútene 2. st. -nejšie prísl.
nenútene 2. st. -nejšie prísl. ▶ nenúteným, prirodzeným spôsobom (bez obmedzení, upätosti, strohosti a pod.); syn. uvoľnene, bezprostredne; op. strojene, silene: n. sa rozprávať, zabávať; pohybovať sa niekde n.; tváril sa n. a priateľsky; spýtať sa niečo naoko n.; n. nadväzuje kontakty s novými ľuďmi; čoraz nenútenejšie sa zapájala do rozhovoru; Okrem toho otec nebol taký škrobený ako mamka; správal sa nenútene, sem-tam si dovolil aj nejaký nevinný žartík. [M. Urban]; Umyl som sa a pripravil večeru, - pokračoval nenútene Florián Komár. [Ľ. Jurík]