dno dna dien s.
dno dna dien s. 1. ▶ spodná plocha niečoho, čo je obyč. niečím naplnené: rovné, hrubé, falošné d.; odnímateľné, dierkované, vypuklé, pevné d.; kaskádovité d. fontány; bahnité, pieskové d.; morské d.; d. misky; d. priekopy, nádrže, úžľabiny, bazéna, rybníka; dvojité d. kufra; položiť hrniec hore dnom; vypiť, vyprázdniť pohár do dna úplne; dosiahnuť na d.; utesniť priepustné d.; klesnúť, padnúť na d. ↗ i fraz.; pren. spoločenské, mravné d. 2. ▶ najnižšie položená časť niečoho: d. doliny, údolia; d. porastené trávou; spadnúť na dno priepasti; stav. d. podložia; sklon dna ◘ fraz. byť na dne a) byť v zlom fyzickom al. psychickom stave b) ocitnúť sa v zlej finančnej situácii; dosiahnuť (ekonomické) dno najhlbší úpadok; klesnúť/padnúť na dno mravne upadnúť; odraziť sa od dna začať dosahovať zlepšenie; rád/často sa pozerať fľaši/poháriku na dno veľa piť, opíjať sa; stiahnuť/poslať ku dnu morálne al. finančne uškodiť; vidieť/pozerať sa niekomu na dno duše/srdca vedieť o niečích úmysloch; vychutnať niečo do dna celkom; vypiť/dopiť kalich horkosti/trpkosti až do dna trpieť až do konca ◘ parem. remeslo má zlaté dno ▷ dienko -ka -nok s.