dať dá dajú daj! dal dajúc dajúci daný dok. 1. (komu čo; zried. i koho; s neurčitkom) ▶ poskytnúť niekomu niečo hmotného al. nehmotného charakteru; vydať s istým zámerom al. z určitého dôvodu: d. niekomu prvú pomoc; d. cestujúcim podrobnejšie informácie; d., nedať niekomu úplatok; dali mu najesť, nocľah, ubytovanie; dajte nám príležitosť napraviť chybu; rodičia mu dali peniaze na oblečenie, na dovolenku, na štúdium; dal mi číslo telefónu; d. niekomu čas na rozmyslenie; banka mu dala pôžičku, úver; hovor. d. niekomu skúšku napriek zlej odpovedi nechať prejsť; Plat dostáva, však jej ho dajú aj inde. [A. Baláž]; Čo ti dalo viac, škola alebo život? [A. Bednár]; cirk. d. si znak pokoja pozdraviť sa navzájom počas omše po obrade pokoja podľa miestneho zvyku (napr. slovami Pokoj a bratská láska nech je medzi nami a podaním si ruky); d. rozhrešenie po spovedi udeliť rozhrešenie; ekon. má dať - dal názvy strán účtu (výdavky a príjmy) □ dali by ste mi k telefónu (pána, pani) XY? jedna z úvodných formúl telefonického rozhovoru; dajže, Bože (čo/čoho/s vedľajšou vetou) uvádza želacie vety
2. (ø; komu čo) ▶ poskytnúť ako dar, odmenu; odovzdať do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): d. niekomu darček; d. dcére bohaté veno; d. čašníkovi prepitné; d. nemocnici sponzorský príspevok; d. všetko na deti, na kultúru; d. pracovníkovi mimoriadnu odmenu; čo by sme ti mali d. na narodeniny, na Vianoce?; nedali sme ti už dosť?; nikto ich nenútil, sami chceli d.; Čo som dal, dal som bez nároku. [M. Rúfus]; Výherca jackpotu dal tri milióny na charitu. [Inet 2005]; pren. knihy mu dali veľa do života; mať niečo dané od prírody byť obdarený istými schopnosťami, talentom
3. (čo komu) ▶ vložiť, prisunúť niečo do niečích rúk; syn. podať, odovzdať: dal mu to priamo do rúk; daj mi to sem; dajte mi pohár vody, prosím; dali si ruky na privítanie; Nedám stroj bárakému sopliakovi do rúk. [R. Moric]; Tu som, poď, daj ruku. [L. Ťažký] □ dať ruku (niekomu) dlaňou vystretej ruky chytiť dlaň iného ako výraz pozdravu, zmierenia a pod.
4. (čo kam) ▶ postaviť, umiestniť na určité miesto, vložiť niekde; syn. položiť: d. koláč do rúry; d. potraviny do chladničky; d. knihy na poličku; d. ruku do vrecka; dajte kufor hore, aby nezavadzal; ani skriňu nemáme kde d.; do pudingu môžete d. aj hrozienka; Otec si vzal do ruky lyžicu, ale keď videl nahnevanú mater, ako bez slova dala misu na stôl, lyžicu odložil. [M. Jančová]; O to ide, aby si človek zaslúžil, čo má a čo dá do úst. [P. Karvaš]
5. (čo kam) ▶ premiestniť niečo na určité miesto a ponechať to tam (často v inštitúcii); syn. uložiť, umiestniť: d. (si) batožinu do úschovne; d. oblek do čistiarne; d. príspevok do časopisu; sporitelia dali do banky, na vkladné knižky značné sumy; redakcia už dala rukopis do tlače; Všetko, čo malo nejakú cenu, dali sme do šatne. [Sme 2004] □ dať niečo do novín napísať a potom uverejniť v novinách
6. (koho kam) ▶ z rozličných dôvodov zveriť niekoho niekomu do opatery; preniesť zodpovednosť na niekoho iného; umiestniť niekoho niekam: d. deti na prázdniny k starým rodičom; dali ho v kritickom stave do nemocnice □ dať niekoho do väzby umiestniť niekoho do väzenskej cely, aby tam strávil obdobie do vynesenia rozsudku; hovor. dať niekoho do basy uväzniť
7. (koho za koho/do čoho/na čo) ▶ umožniť niekomu získať vzdelanie al. absolvovať učenie; poslať niekoho do roboty, do služby: d. syna na remeslo; d. niekoho do učenia k inštalatérovi; dali ho za automechanika, murára; Dali ho za učňa stolárskemu majstrovi Belušovi. [Ľ. Ondrejov]; A keď potom založili výtvarnú školu pri dome osvety, hneď ma do nej naši dali. [K. Jarunková]; Aj učiteľ ma chcel dať do škôl, ale či mi dovolili? [V. Mináč]
8. (koho komu za koho/ako koho) ▶ zariadiť, aby niekto vykonával určitú činnosť, bol u niekoho v určitej funkcii: dal mu človeka s najlepšími referenciami za hovorcu, opatrovníka; Už samotná skutočnosť, že mi hostitelia dali za sprievodcu tohto skvelého publicistu, svedčí o mimoriadnej pozornosti. [L. Mňačko] □ dať (niekomu) dcéru za ženu súhlasiť, aby sa dcéra vydala za niekoho
9. i nedok. (na koho, na čo) ▶ rešpektovať niečí názor; riadiť sa mienkou niekoho; počúvnuť, počúvať, dbať: d. na bratovo slovo; veľa dá na rozličné reči; nedá na rozumné dôvody, zákazy; daj na neho, dobre ti poradí; Vravím vám, dajte na skúsenú osobu. [P. Karvaš] □ dať na seba dbať o svoj zovňajšok
10. (čo za čo) ▶ vydať peniaze (obyč. konkrétnu sumu) za tovar, služby a pod.; minúť na niečo peniaze; syn. zaplatiť: dal za knihu viac, ako pôvodne chcel; nedám za to toľké peniaze; dali za dom celý majetok; hovor. koľko dáte? al. koľko by ste mohli d.?; Dvesto korún za nákovu po prvýkrát, kto dá viac? [F. Švantner]; pren. Bol by som dal poklady za tiknutie vrabca, no krajina vymrela. [J. Blažková] □ dať (niekomu) peniaze na ruku vyplatiť niekoho v hotovosti (obyč. hneď po vykonaní práce, uzavretí kúpy a pod.)
11. hovor. (čo (za čo)) ▶ vydať niekomu niečo za peniaze al. za inú protihodnotu, predať, vymeniť: dali by ste mi kilo jabĺk?; nemôžete mi to d. lacnejšie?; dajte mi to za sto korún; za čo vám to dali?; dám ti za knihu cédečko □ dať (niekomu niečo) na dlh, na úver predať niekomu niečo s posunutou lehotou splatnosti finančnej náhrady
12. (čo/čoho (komu)) ▶ vyžadovať energiu, úsilie na dosiahnutie určitého cieľa: dalo (nám) to veľa námahy; výchova detí dala rodičom veľa radostí i starostí; Cestou na pole dalo nám mnoho práce udržať statok pohromade. [K. Tomaščík]; A vie si už trochu aj predstaviť, čo to dalo roboty vylámať všetko to kamenie a ešte ho aj rozdrviť. [M. Jančová]
13. ((komu) čo; s neurčitkom) ▶ prikázať al. zariadiť, aby sa niečo stalo, aby niekto poskytol niekomu určitú službu; postarať sa o to, aby niekto niečo urobil: d. žiakom domácu úlohu, testy; d. zakúriť do pece; d. niekoho sledovať; d. niekomu podpísať zmluvu; dali zavolať sanitku, políciu; susedia ho dali pozdravovať; dal jej zahrať obľúbenú pesničku; dali synovi ušiť nový oblek; Viaceré štáty oznámili, že chcú dať vyšetriť všetkých vojakov, ktorých mali v mierových misiách na Balkáne. [DF 2001] □ daj Boh šťastia! pozdrav; nech vám dá Pán Boh zdravie, silu! želanie; daj prednosť v jazde! dopravná značka; dať, nedať na seba (dlho) čakať prichádzať, neprichádzať načas na dohovorené miesto
14. i nedok. v zápore (komu s neurčitkom) ▶ brániť prirodzenému, očakávanému chodu; nedovoliť, nedovoľovať, nepripustiť, nepripúšťať, aby sa niečo stalo: bolesti, starosti mu nedali spať; ani mu nedal dopovedať; zvedavosť jej nedala, aby tam nešla; Triasol sa ako huspenina, nedal mi ani vydýchnuť. [M. Čeretková-Gállová]; Nemôže ostať v armáde, nedá mu to svedomie. [P. Zván]; Nedalo mu to pokoja, vyzvedal sa. [J. Johanides]; neos. nedalo mu dýchať, spať; Nedalo mu, a keď išiel okolo sváčka, prihovoril sa mu. [D. Tatarka]
15. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. bozk pobozkať; d. ďalej povedať aj ďalším; d. dieťaťu život porodiť ho; zastar. d. do árendy prenajať; d. niečo dohromady, dokopy a) poskladať rozhádzané b) vytvoriť niečo úplne nové; d. do novín uverejniť; d. do obehu (obyč. peniaze, známky a pod.) rozšíriť vo verejnosti, zaviesť ako nové; d. do predaja začať predávať; d. do prenájmu prenajať; d. garanciu garantovať, zaručiť; d. gól streliť loptu do bránky; d. hlas niekomu voliť niekoho, hlasovať za niekoho; hovor. d. hobľa niekomu hojdavým pohybom udierať zadnou časťou tela o zem, o stenu, o zadnú časť iného (zo žartu, ako poctu, trest a pod.); d. k dispozícii niekomu niečo poskytnúť možnosť niekomu použiť niečo; d. meno pomenovať; d. možnosť umožniť; d. nádej niekomu vzbudiť v niekom očakávanie v pozitívny priebeh; d. na dôvažok pridať navyše; d. najavo verejne prejaviť; d. na vedomie upovedomiť; d. návrh navrhnúť; d. niekomu dieťa stať sa matkou niečieho dieťaťa; d. odpoveď odpovedať; hovor. d. oheň, ohňa niekomu pripáliť niekomu cigaretu; d. podnet podnietiť; d. povolenie povoliť; d. pocítiť niekomu niečo prejaviť niečo (obyč. negatívne) voči niekomu; d. pokoj a) nevyrušovať b) neznepokojovať, nezaťažovať povinnosťami; d. pokyn, príkaz, rozkaz prikázať; d. popud iniciovať; d. prednosť uprednostniť; d. príklad byť vzorom; d. príležitosť umožniť, poskytnúť možnosť; d. radu poradiť; d. (svoj) súhlas súhlasiť; hovor. d. šancu poskytnúť ešte príležitosť; d. vedieť niekomu niečo oznámiť niekomu niečo; d. výpoveď a) zrušiť zamestnancovi zamestnanecký pomer b) vystúpiť (na vlastnú žiadosť) zo zamestnania; d. za pravdu niekomu súhlasiť s niekým; d. záruku zaručiť; d. zbohom niekomu rozlúčiť sa s niekým; d. znamenie ohlásiť, signalizovať
◘ fraz. ale ste mu dali! súhlasné ocenenie reakcie na odplatu; dal by aj dušu/život za niekoho, za niečo a) veľmi po ňom, po tom túži b) obetoval by veľa (aj život) pre niekoho, pre niečo; dal by mu i tej vlastnej krvi/i ten kabát zo seba/i to blato spoza nechtov/i to, čo nemá/i tú dušu/i z toho, čo do úst nesie je žičlivý; dal by som/dám hlavu/krk na to som o tom presvedčený; dal by som/dám zaňho ruku do ohňa dôverujem, verím mu; dal mu brezovej polievky/do brady/lopatovej kávy zbil ho; dám ti, že sa ti odnechce/že ma budeš do smrti spomínať/že tak ľahko na mňa nezabudneš vyhrážky; dám ti, keď na deravom moste nájdem nikdy; dať ad acta odsunúť bez vybavenia na neurčito; dať bodku za niečím pokladať niečo za skončené; dať do niečoho celú dušu robiť niečo s láskou, s oduševnením; dať hlavy dohromady/dokopy/dovedna spoločne sa poradiť; dať niečo na papier napísať; zastar. dať niekoho na bubon pripraviť o majetok; dať niečomu pečať urobiť charakteristickým; expr. dať niekoho do laty naučiť poriadku; dať niekomu niečo čierne na bielom písomne; dať niekomu kôš/košom odmietnuť (nápadníka); dať niekomu niečo za babku/za facku lacno predať; dať niekomu po hlave/po ústach/ hrub. po papuli zbiť al. potrestať niekoho; dať niekomu [poriadnu] lekciu vyhrešiť, naučiť poriadku; dať [svoje] slovo niekomu a) sľúbiť niekomu niečo b) zasnúbiť sa s niekým; dať niekomu svoje srdce lásku; dať tromfa niekomu prevýšiť niekoho; dať zelenú niečomu umožniť bezproblémové začatie niečoho; ja ti dám! vyhrážka; nedať na niekoho, na niečo dopustiť a) brániť niekoho, niečo pred kritikou iných b) vyjadrovať sa o niekom, niečom pozitívne; nedal by som za neho ani deravý groš nevážim si ho; nedal by som za to ani jedného bôbu/dreveného groša/jednej babky/horkej cibule o bezcennej, nekvalitnej veci; nedať niekomu ani vydýchnuť nedopriať ani chvíľku pokoja, odpočinku; slovo dalo slovo a) rozhovorili sa b) dohodli sa; to dá fušku/zabrať je s tým veľa roboty; to dá rozum to je pochopiteľné, logické ◘ parem. Bože náš, Bože náš, nerovno nám dávaš, jednému nakydáš, druhému nič nedáš al. Pánboh jednému dal a druhému sľúbil o majetkovej nerovnosti; daj ma, Bože, kde chceš, len ma ticho polož o podriadení sa osudu; dali by mu, dali, keby sami mali al. kto nič nemá, ten nič nedá al. nemáš - nedáš; nedáš - nemáš; dal som mu čerta a tebe dám dvoch nič; každý radšej vezme, ako dá; komu chcem, tomu dám, aj z cesty ho zavolám; komu si dal, u toho hľadaj; kto chce mať, musí dať; kto mne dá pokoj, ja mu dám dva; kujon, kto viac dá, ako má o podnikavcoch; Pane Bože, akého si ma dal, taký ti tancujem; pán Ľutoval nič nedal, pán Závidel nič nemal o závisti; sladšie je dať než brať; sľúbiť a dať je dvoje/nie je jedno ľahšie sa sľubuje
▷ nedok. k 1 – 7, 9, 11, 13 – 15 ↗ dávať
dať sa dá sa dajú sa daj sa! dal sa dajúc sa dok. 1. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začať niečo robiť, pustiť sa do niečoho: d. sa do práce, do behu, do pohybu; d. sa do jedla; d. sa do kriku, do plaču, do smiechu; d. sa do spevu, do tanca; d. sa na odchod, na útek; d. sa s niekým do reči; hovor. dal sa na drogy; Dal sa čítať akýsi spis, prečitoval si dôverné inštrukcie. [D. Tatarka]; Až prídem, dáme sa do pečenia. [J. Blažková]
2. (kade) ▶ obyč. chôdzou sa pobrať, zamieriť určitým smerom: d. sa najkratšou cestou; Zašiel na cestu a dal sa vpravo. [R. Jašík]; Za mestečkom z hradskej odbočili a dali sa lesným pešníkom. [Ľ. Zúbek]
3. (na čo; k čomu; do čoho) ▶ začať sa niečím obyč. na dlhší čas al. natrvalo zaoberať; rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie a pod.: d. sa na politiku, na šport; dal sa k vojsku; dala sa k divadlu; dal sa do strany; pejor. d. sa s niekým do kompánie; Mal si sa dať na umenie. [V. Mináč]; Dali ste sa na vysokú hru a ako vás poznám, máte aj vysoké ciele. [NO 1990]; Vedome sa rozhodla dať sa na podnikanie v módnom ženskom odievaní. [Pt 1998]
4. i nedok. iba 3. os. (s neurčitkom) ▶ vyjadruje možnosť nejakého deja, pripúšťa dej: dá sa to ešte opraviť, zmeniť?; to sa dá, nedá urobiť, bude d. urobiť; kvety sa dajú pestovať aj v črepníkoch; tento materiál sa dá použiť ešte raz; dovolenka sa ešte dá presunúť na iný termín; krvnou skúškou sa dá zistiť otcovstvo; Chcela by som ich zmieriť, ale viem, že sa to nedá. [L. Ťažký]; Na Slovensku sa vždy všetko dalo vybaviť. [DF 2001] □ to sa dalo čakať! má to predpokladaný priebeh
5. obyč. v zápore ▶ vzdať sa svojich názorov, predstáv; prestať odporovať; syn. poddať sa, podvoliť sa: my sa tak ľahko nedáme; nedal sa presvedčiť; On sa nedal a na druhý deň lapil takú voš priam na Marcinkovej tvári. [F. Švantner]; A chlapec sa nedal, dychčal, ustupoval k stene. [K. Lazarová] □ nedaj sa, nedajte sa! pri povzbudzovaní; nedá sa nič robiť vyjadruje bezmocnosť, rezignáciu
6. (s neurčitkom) ▶ z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobiť určitému úkonu, pripustiť vykonanie istej činnosti: d. sa oholiť, ostrihať; d. sa vyšetriť u odborného lekára; d. sa operovať; d. sa na niečo nahovoriť; Dievčatko utíšili. Chytro sa dalo matke umyť a obliecť. [M. Jančová]; Prehovor muža, aby sa dal preložiť na riaditeľstvo. [Ľ. Smrčok]
◘ fraz. ako sa len dá podľa možnosti čo najlepšie; dá/nedá sa dlho prosiť je neochotný, ochotný; expr. daj sa vypchať! vyjadruje odmietnutie, opovrhnutie; dal sa do toho ako do repy al. dal sa do toho chmatom bez váhania, rýchlo; dali sa do vlasov začali sa biť; dať sa do poriadku a) upraviť svoj zovňajšok b) zviechať sa, vzchopiť sa; dať sa na krivé chodníčky mravne upadnúť; zastaráv. dať sa na poriadok oženiť sa, vydať sa; nedá sa dvakrát núkať ochotne, hneď si zoberie; to sa dá/to by sa dalo na prstoch jednej ruky porátať/spočítať/zrátať je toho veľmi málo ◘ parem. proti vetru sa nedá dúchať
▷ nedok. k 1 – 3, 6 ↗ dávať sa
dať si dá si dajú si daj si! dal si dajúc si dok. 1. hovor. (čo/čoho; ø) ▶ objednať si niečo na jedenie al. pitie; niečo zjesť al. vypiť; dopriať si niečo: čo si dáte na obed, na večeru?; d. si zákusok, kávu, pivo; dáš si chlieb s maslom?; len nech si dá, keď mu chutí; dáme si za pohárik ostrého?; Pozval som ho, dali sme si fľašku vína. [J. Johanides]; Daniel prešiel so svojím priateľom do kultúrnej miestnosti a dali si partiu šachu. [R. Sloboda] □ dáte si niečo? pri ponúkaní
2. hovor. (čo) ▶ obliecť, obuť si niečo: d. si kabát, letné šaty; d. si nové topánky; d. si do uší slúchadlá; Na slávnostnú príležitosť nestačí dať si len elegantný oblek, vyžehlenú košeľu. [Pt 1999]
3. hovor. (s neurčitkom) ▶ objednať si vykonanie niečoho, obyč. službu, za ktorú sa platí: d. si urobiť generálku auta; d. si vyhotoviť europas, poistiť byt; d. si namontovať merače tepla; dali ste si už vyvolať fotografie z dovolenky?; Pacienti majú možnosť dať si zmerať krvný tlak, výšku a váhu. [Sme 1999]
4. hovor. (čo) ▶ dohovoriť sa, dohodnúť sa na niečom, obyč. na stretnutí: d. si rande pred divadlom; Zraz si dali v Senici, lebo odtiaľ išiel dostavník. [A. Lacková-Zora]; pren. Dali si uňho schôdzku všetky možné i nemožné radosti. [A. Matuška]
5. (čo; s neurčitkom) ▶ vynaložiť isté úsilie, venovať niečomu osobitnú pozornosť, starostlivosť: d. si námahu s overovaním údajov; d. si záležať na celkovom výzore; d. si záväzok, novoročné predsavzatie; d. si za úlohu pravidelne cvičiť
6. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. si kúpeľ, sprchu okúpať sa, osprchovať sa; hovor. d. si pauzu a) urobiť si prestávku b) prestať dočasne s určitou činnosťou; d. si podmienku podmieniť vykonanie niečoho niečím iným; d. si pozor byť opatrný; d. si rady poradiť si sám; hovor. d. si repete a) urobiť niečo ešte raz b) dať si ešte jednu porciu (toho istého) jedla
◘ fraz. ale si si dal zle si pochodil; dá si za grajciar dieru do kolena vŕtať pre peniaze urobí všetko; expr. daj(te) si to za klobúk/za rám výraz odmietnutia; expr. daj si odchod! odíď!; dal by si za to tri rebrá vytiahnuť al. dal by si aj do kolena vŕtať aby niečo získal, urobil by pre to hocičo; expr. dať si do hrba/do nosa vypiť si; dať si mantinely vymedziť si hranice v konaní, ktoré nechceme prekročiť; dať si pohov urobiť si prestávku; dať si pozor na jazyk opatrne sa vyjadrovať; dať si pokoj s niečím radšej nerobiť niečo, čo je neprípustné, nebezpečné a pod., zbytočne neriskovať; nedá si popod nos brnkať nepripustí, aby si niekto k nemu niečo dovoľoval; nedať si niečo ujsť nepremeškať niečo zaujímavé, výhodné
▷ nedok. k 1, 4 – 6 ↗ dávať si
dávať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (do čoho; na čo) ▶ začínať niečo robiť, púšťať sa do niečoho: d. sa do práce, do čítania, do plaču; d. sa do jedla; d. sa s niekým do reči; d. sa na ústup; Všetko sa dávalo na útek pred touto rachotiacou a smrdiacou potvorou. [J. Horák]
2. (kade) ▶ obyč. chôdzou sa poberať určitým smerom: d. sa naľavo, napravo; d. sa lesmi a lúkami; Marek odkladá kľúč do vrecka, zakrúti sa tuhšie do premoknutého plášťa a dáva sa dolu ulicou. [V. Mináč]; Elegantný kostolník s čiernym dáždnikom dáva sa teraz na svoju každodennú púť. [V. Bednár]
3. (do čoho; na čo) ▶ pripájať sa (ako ďalší) do skupiny, združovať sa s niekým; spoločne vykonávať niečo s niekým: d. sa do pochybnej spoločnosti; d. sa na zbojníctvo; Mekýšovci darmo sa nedávajú do kamarátstva. [J. C. Hronský]; Dávať sa do takého spolku, ani nevieme, o čo ide. [Ľ. Smrčok]
4. (s neurčitkom) ▶ z vlastnej vôle, dobrovoľne sa podrobovať určitému úkonu; pripúšťať vykonanie istej činnosti: dával sa strihať celkom nakrátko; dávate sa pravidelne očkovať proti chrípke?; d. sa najímať na sezónne práce; To nie je správne, že sa ľudia dávajú podplácať. [Ľ. Zúbek]; Bolo módou dávať sa portrétovať u Skuteckého. [Inet 2005]
◘ fraz. dávať sa na krivé chodníčky mravne upadať, spúšťať sa; dávať sa do poriadku a) upravovať svoj zovňajšok b) zviechať sa
▷ dok. ↗ dať sa
dávať si -va si -vajú si -vaj si! -val si -vajúc si -vajúci si -vanie si nedok. 1. (čo/čoho; ø) ▶ niečo jesť al. piť, dožičiť si jedlo, nápoj: dáva si zákusky a k nim kolu; ráno si vždy dávali kávu; V staničnej reštaurácii nám kúpili párky a sami si začali dávať slivovicu. [K. Jarunková]
2. hovor. (čo) ▶ dohovárať sa na niečom, dohodovať si niečo, obyč. stretnutie s niekým: d. si s niekým stretnutie; d. si znamenie; Veď preto si schôdzku dávali a jasne sa dohovorili, že ak nepríde, bude to pre Miloša výstraha. [E. B. Štefan]
3. (čo; s neurčitkom) ▶ robiť, prijímať niečo dobrovoľne al. ako povinnosť; vynakladať úsilie, obyč. pri niečom mimoriadne dôležitom; venovať niečomu osobitnú pozornosť, starostlivosť: d. si náročné úlohy, záväzky, novoročné predsavzatia; d. si na niečom záležať; dáva si s tým veľkú námahu; Nestačí chodiť po vyšliapaných chodníkoch, ale dávať si smelšie ciele. [Vč 1993]
4. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie: d. si pozor byť opatrný; d. si za vinu obviňovať sa
◘ fraz. dávať si pozor na jazyk hovoriť opatrne; expr. dávať si do nosa popíjať; nedávať si servítku pred ústa hovoriť nevyberane
▷ dok. ↗ dať si
dávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (komu čo, zried. i koho; s neurčitkom) ▶ poskytovať niekomu niečo hmotného al. nehmotného charakteru s istým zámerom al. z určitého dôvodu: d. niekomu informácie; dával bratovi pravidelne stravu, ubytovanie; rodičia mu dávali peniaze na štúdium; zem dáva bohatú úrodu; dávali mu každý mesiac injekcie; Museli mu dávať krv zo zdravých ľudí. [Ľ. Zúbek]; Chatár Doubek, ktorý nám dával farbu, sa vždy čudoval, čo s ňou preboha robíme. [A. Bednár]; Opasok drží teplo v plášti, dáva pocit sily. [L. Ťažký] □ zastar. dáva sa na známosť, že... oznam verejnosti
2. (ø; komu čo) ▶ poskytovať ako dar, odmenu; odovzdávať do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): d. niekomu často kvety; dávali na dobročinné účely značné sumy; dával, hoci to nik od neho nežiadal; Posledné dávam. Ďakuje mi hvizd. [Š. Pártošová]; Dávajú ženám dary a zdanlivo tak priznávajú svoju vinu na ich nešťastnom údele. [Sme 2001]
3. (čo komu) ▶ podaním vkladať, približovať niečo niekam, do niečích rúk; syn. podávať, odovzdávať: d. niekomu ruku na pozdrav; nedávajte mu to do rúk; Dáva mu pekný hrnček, veľký so zlatými okami. [M. Rázus]
4. (čo kam) ▶ klásť, vkladať na určité miesto al. uschovávať na určitom mieste: d. potraviny do chladničky; d. koláč do rúry; nedávaj si ruku do vrecka; nedávajte tie knihy na stôl; Dievčatko vzalo misku a viac po pamäti bralo a dávalo si do úst kapustné strapce. [M. Jančová]
5. (čo kam) ▶ z rozličných dôvodov odovzdávať a potom nechávať na určitom mieste (často v inštitúcii): d. často televízor do opravy; d. odev do čistiarne; d. rukopis do tlače; dával usporené peniaze do banky, na vkladnú knižku; Do domácnosti dáva mesačne okolo šesťsto korún. [R. Sloboda]
6. (koho kam) ▶ z rozličných dôvodov zverovať niekoho niekomu do opatery; prenášať zodpovednosť za niekoho na niekoho iného; umiestňovať niekoho niekam: dáva pričasto dieťa do opatery starým rodičom; Slaboch som, nemám toľko vôle, koľko tam treba, nedávajte ma do družstva. [R. Moric]
7. (koho za koho/do čoho/na čo) ▶ umožňovať niekomu získať vzdelanie al. absolvovať učenie; posielať niekoho do roboty, do služby: nedávajte ho na gymnázium, vysokú školu; Trochu počkajte, až budete mať syna sami, toho si dávajte na priemyslovku. [F. Hečko]
8. (na koho, na čo) ▶ rešpektovať niečí názor, riadiť sa mienkou niekoho, uznávať ho: d. na slová rodičov; veľa dáva na klebety, na kolegov; nedáva na rozumné návrhy, zákazy; nedávajte príliš na štýl, píšte tak, ako by ste písali dobrému priateľovi
9. hovor. (čo (za čo)) ▶ vydávať al. poskytovať niekomu niečo za peniaze al. za inú protihodnotu: dáva zeleninu po 20 korún predáva; dáva súkromné hodiny angličtiny; po čom to dávajú?; expr. d. niečo za nekresťanské peniaze; Na omše už nič nedávaj, lebo to koštuje len peniaze. [R. Jašík] □ dávať (niekomu niečo) na dlh, na pôžičku, na úver predávať niekomu niečo s posunutou lehotou splatnosti finančnej náhrady
10. ((komu) čo; s neurčitkom) ▶ prikazovať al. zariaďovať, aby sa niečo stalo, urobilo: d. žiakom veľa úloh; d. podozrivého neustále sledovať; dávali každý týždeň do predaja nový tovar; kedysi dávala polícia aj strieľať do demonštrantov; d. šoférovi znamenie; Preto si dával aj jedlo posielať hore. [E. B. Štefan]; Jej sa Jožko páči a vždy ho dáva pozdravovať, keď prídu Bohunskovci k nám na návštevu. [K. Jarunková]
11. v zápore (komu s neurčitkom; komu čo) ▶ nedovoľovať, nepripúšťať, aby sa niečo stalo: nedávať niekomu niečo pocítiť; bolesti, starosti mu nedávali spávať
12. hovor. (čo) ▶ uvádzať v divadle, kine, v televízii a pod.: dnes večer dávajú Krútňavu; čo dávajú dnes v televízii?; dávajú futbal, hokej, koncert; Večer dávali v telke Počestnú pobehlicu. [K. Jarunková]; Neprekážalo mu, že dávali samé metalurgické a laboratórne filmy. [V. Bednár]
13. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: d. bozky bozkávať; zastar. d. do árendy prenajímať; d. dohromady, dokopy niečo a) skladať rozhádzané b) vytvárať niečo úplne nové; d. do novín uverejňovať; d. do obehu (obyč. peniaze, známky a pod.) rozširovať vo verejnosti, zavádzať ako nové; d. góly strieľať lopty do bránky; d. k dispozícii poskytovať možnosť použitia niečoho; d. meno pomenúvať; d. možnosť umožňovať; d. nádej niekomu vzbudzovať v niekom očakávanie v pozitívny priebeh; d. najavo (verejne) prejavovať; d. na vedomie upovedomovať; d. odpoveď odpovedať; d. na papier písať; d. podnet podnecovať; d. pokyn, príkaz, rozkaz prikazovať; d. príklad byť vzorom; d. ponaučenia poúčať; d. popud iniciovať; d. pozor a) byť opatrný b) dozerať; d. niekomu, niečomu prednosť uprednostňovať niekoho, niečo; d. sľuby sľubovať; hovor. d. šancu poskytovať ešte príležitosť; d. teplo hriať; d. vinu niekomu obviňovať niekoho; d. záruku zaručovať
◘ fraz. dávať krídla podnecovať; dávať do jedného vreca hodnotiť rovnako; dávať niečo do parády do poriadku; dávať niečomu pečať charakteristický znak; expr. dávať niekoho do laty karhať niekoho, učiť niekoho poriadku; dávať niekoho s niekým dohromady zoznamovať niekoho s niekým, obyč. s cieľom prípadného manželstva; dávať niekomu plané sľuby zavádzať niekoho; dávať niekomu rozumy poúčať niekoho; dávať niekomu za pravdu súhlasiť s niekým; dávať niekomu zbohom lúčiť sa s niekým; tam, kde si líšky/vlky dávajú dobrú noc na odľahlom mieste; subšt. dávať bacha mať sa na pozore ◘ parem. Bože náš, Bože náš, nerovno nám dávaš, jednému nakydáš, druhému nič nedáš o nerovnosti medzi ľuďmi; keď [ti] dávajú, ber, keď [ťa] bijú, utekaj al. keď ti dávajú, len ber, ani sa nepýtaj; kto viac dáva, viac žiada; kto mne dáva, učí ma dávať; lepšie dávať, než pýtať; z cudzieho ľahko dávať
▷ dok. k 1 – 11, 13 ↗ dať
nechať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok. 1. (koho ako/akého; čo ako/aké; koho, čo s neurčitkom) ▶ nezmeniť existujúci stav, nezasiahnuť do deja, do situácie; syn. ponechať: n. dvere, obloky otvorené; n. bežať motor; n. zvoniť telefón; n. veci na svojom mieste; n. rozhodnutie v platnosti; n. si klobúk na hlave nezložiť, nesňať; n. hostí o hlade, o smäde, hladných, smädných nedať sa hosťom najesť, napiť; rozhodla sa n. si dieťa donosiť ho; nenechaj zapnuté spotrebiče; nechajte ma spať; náročky im nechal na noc rozsvietené; poslednú pieseň nechaj znieť jak zlatý budík pri posteli [J. Buzássy]; Posla už viac nemôžu nechať čakať. [J. Lenčo]; Keď videl na stole zapaľovač, nechal zápalky vo vrecku. [P. Vilikovský]
2. (koho, čo (ako; kde)) ▶ odísť od niekoho, niečoho, nezdržať sa v blízkosti niekoho, niečoho, opustiť; syn. zanechať, ponechať: n. deti bez dozoru; nenechajte ho samého; nechala ho priateľka, žena rozišla sa s ním; kde si nechal brata?; Bála som sa nechať Fedora bez mojej prítomnosti čo len chvíľu. [E. Farkašová]; Mamu necháme doma, lebo ona ešte musí chodiť do úradu. [K. Bendová]; Nechal kone na veľkej lúke, ktorá sa zvažovala k brehu. [E. Dzvoník]
3. (čo (kde)) ▶ nevziať niečo so sebou, k sebe, odložiť (na neskoršie); syn. uložiť, uschovať: n. batožinu v úschovni; n. topánky predo dvermi; n. auto na parkovisku; náradie si nechali za plotom; ľahko sme našli kľúč nechaný pod rohožkou; Všetky kovové predmety, s výnimkou minidisku, som jej prikázal nechať v chodbe. [M. Hvorecký]
4. (čo) ▶ prestať niečo robiť, vykonávať, zaoberať sa niečím; syn. vzdať sa, zanechať: v druhom ročníku musela n. štúdium; nechal robotu, športovanie; Juro neraz pomýšľal, že konzervatórium nechá, a bol si istý, že matka bude s tým súhlasiť. [R. Sloboda]; Nechaj ovce ovcami a hybaj kade ľahšie. [J. Balco]; Klampiarstvo však nechal, za plech málo platia. [V. Šikula]
5. (čo (po kom, po čom; za kým, za čím)) ▶ spôsobiť, že po prítomnosti, činnosti, po odchode niečo zostane; syn. zanechať: n. po sebe stopy, neporiadok; n. list na rozlúčku; kocúr nechal po byte chlpy; nechala sestre odkaz s poďakovaním za pohostinnosť; Jachajúce auto rýchlo ufrnglo, nechajúc za sebou len prach a bedákanie. [Š. Žáry]
6. (čo kde) ▶ neúmyselne, nechtiac odložiť niečo niekde, nevziať so sebou; syn. zabudnúť: n. doklady v aute, doma na stole; niekde som si nechala okuliare; kde si nechal dáždnik?; Zaplatím veľmi rád, - povedal Paniberko, - ale nechal som si doma peniaze. [S. Rakús]
7. (čo komu) ▶ dobrovoľne sa vzdať niečoho v prospech niekoho; syn. ponechať, prenechať: drobné si nechajte; nechaj mu to, to je jeho!; predchádzajúci nájomníci nám nechali všetok svoj nábytok; Ale vieš čo, keď je to už také bezcenné, tak mi to nechaj. [J. Lenčo]; Nechal som im tam sekery, všelijaké železné nástroje a iné užitočné predmety v nádeji, že domorodci sa vrátia, vezmú si dary a prestanú sa nás báť. [V. Krupa]
8. (čo (komu; na čo)) ▶ nepoužiť všetko, odložiť nabok, na neskorší čas, pre niekoho, na iný účel a pod.: n. na ozdobu pár vetvičiek; nechaj mi kúsok koláča; teplý nátelník si nechaj na chatu, na lyžovačku; Liesku tiež nechaj, vravia, že do liesky hrom neudrie. [J. Zambor]
9. (čo (na kedy)) ▶ posunúť vykonanie niečoho na neskorší čas; neurobiť všetko naraz; syn. odložiť: toto rozhodnutie necháme na neskôr; nová vláda nechala razantnejšie opatrenia na budúci rok; odovzdanie správy si nechal na poslednú chvíľu
10. (čo na koho) ▶ dať niekomu niečo vybaviť, zariadiť; spoľahnúť sa s niečím na niekoho, zveriť; syn. ponechať, prenechať: n. rozhodnutie na iných; nechaj to na mňa! postarám sa o to; Vôbec, neradno asi hneď všetko riešiť - treba čosi nechať aj na potomkov. [V. Mikula]
11. iba v spojení so zvratným zámenom v akuzatíve sa (s neurčitkom) ▶ pripustiť, aby niečo ovládlo vlastné vedomie niekoho, dať sa opanovať niečím, podľahnúť, oddať sa niečomu: n. sa niečím uchvátiť, inšpirovať; nechal sa učičíkať báchorkami; nenechaj sa zotročiť povinnosťami; Otec sa zrejme nechal uniesť fantáziou. [J. Blažková]
12. (s neurčitkom) ▶ zariadiť vykonanie istej činnosti na niekom, obyč. na sebe; súhlasiť s uskutočnením určitého úkonu na niekom, obyč. na sebe, vhodnejšie dať: nechala zaočkovať psa proti besnote; nechal sa ostrihať; nechala sa od nej pohladiť
13. (s neurčitkom) správ. ▶ dať prikázať al. určiť, aby sa niečo stalo; postarať sa o to, aby niekto niečo urobil: n. si vyčistiť oblek správ. dať si vyčistiť oblek; n. pozdravovať známych správ. dať pozdravovať známych; n. sledovať podozrivého správ. dať sledovať podozrivého; n. si poradiť od skúsenejších správ. dať si poradiť od skúsenejších
14. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom al. s iným slovným druhom lexikalizované spojenie: n. niekoho nažive neusmrtiť; n. niekoho na slobode neuväzniť; n. niečo bez odpovede neodpovedať na niečo; n. niečo bez povšimnutia nevšimnúť si niečo, nezareagovať na niečo; n. niečo bez poznámky nevyjadriť sa k niečomu; n. niekoho bez pomoci nepomôcť niekomu
◘ fraz. ide/môže oči na niekom, na niečom nechať hľadí s veľkým obdivom na niekoho, na niečo, nevie sa vynadívať na niekoho, na niečo; ja to tak nenechám! zasiahnem, budem konať; nechaj to! prestaň, nerob to, nedotýkaj sa toho; nechali ho pri tom nevyvracali mu to; nechať niečo, niekoho bokom nezaoberať sa niečím, niekým, nevšimnúť si niečo, niekoho; nechať niečo, niekoho plávať prestať si všímať niečo, niekoho, nezasahovať do niečoho; nechať niečo, niekoho tak/na pokoji nezasahovať do niečoho, nevšímať si niekoho; nechať niečo na horšie časy odložiť si niečo pre prípad núdze; nechať niečo na náhodu neriešiť niečo, spoľahnúť sa na náhodu; nechať niekde/pri niečom zdravie trvale si poškodiť zdravie pri nejakej práci, činnosti; nechať niekoho v kaši/v štichu/v úzkych nepomôcť niekomu v nepríjemnej situácii, v nešťastí; nechať niekomu voľnú ruku umožniť niekomu konať samostatne, podľa vlastného uváženia; nechať si niečo pre seba nepovedať o niečom iným; nechať si zadné dvierka/vrátka [otvorené] rátať aj s inou možnosťou, rátať aj s ústupom, taktizovať; nenechať nikoho na pochybách, [že...] presvedčiť všetkých o niečom; to sa musí nechať! výraz uznania
▷ nedok. ↗ nechávať