dačo dačoho dačomu dačo dačom dačím zám. neurčité substantívne
dačo dačoho dačomu dačo dačom dačím zám. neurčité substantívne 1. ▶ odkazuje na neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení javu, veci; syn. čosi, niečo, voľačo: d. tu nie je v poriadku; už treba d. urobiť; príčina väzí v dačom inom; d. sa tu stalo; Chlapček sa zarazil, vyzeral ako decko, ktoré pri dačom pristihli. [J. Johanides] 2. ▶ vyjadruje malú mieru, malé množstvo; syn. trocha, niečo: povedz aspoň d.; Boli by dačo pojedli, veď od rána už bolo načase. [M. Zimková]; Škoda, že som tú sviečku nezapálil, aspoň by som dačo videl. [Inet 2003] 3. ▶ vyjadruje veľkú hodnotu, rozsah; syn. voľačo: stáť za d.; to už je d.; to už d. znamená; dostať sa, prísť k dačomu; Raz sa mi hádam podarí „dačo“ vytvoriť. [I. Izakovič] ◘ fraz. dačo pod zub niečo na zjedenie, jedlo; keby dačo v prípade potreby; mať dačo pod klobúkom byť múdry; mať dačo za sebou už niečo dokázať, skúsiť; také dačo! vyjadruje údiv; to je dačo? vyjadruje podceňovanie ◘ parem. dačo za dačo, za nič nič o odplate; lepšie za rána dačo, ako cez celý deň nič; radšej dačo ako nič