najprv prísl.
najprv čast.
najprv1 prísl. 1. ▶ v prvej fáze, ako prvé v poradí pred všetkým ostatným, nasledujúcim; syn. spočiatku, sprvu, najskôr1: musí n. upratať; n. si trochu oddýchni; nech sa deti n. najedia; n. sa však treba poďakovať; Vždy najprv dobre uvážil, čo a koľko toho zvládne. [A. Habovštiak]; Najprv pokazili, teraz budú naprávať. [L. Ťažký]; Na západe dostala [belasá obloha] najprv žltý, neskôr ružový nádych. [V. Šikula] 2. ako súčasť dvojčlenných výrazov najprv - potom, najprv - neskôr, najprv - následne ▶ vo funkcii priraďovacej spojky vyjadruje časovú postupnosť prebiehajúcich al. minulých dejov, na začiatku, najskôr1: n. sa tešil, potom zosmutnel; otvorí n. ľavé oko, potom pravé; n. kúpil auto, následne ho predal; n. sa bál, ale potom sa osmelil; n. súhlasil, ale neskôr zmenil rozhodnutie; z miestnosti sa n. vychádza a až potom sa vchádza; Motor najprv zavrčal, neskôr mäkko priadol. [M. Hvorecký]; Neskoro som si uvedomil, aké dôležité je najprv rozmýšľať a až potom hovoriť. [VNK 2001] ◘ fraz. pozrite sa najprv na seba (výčitka) treba si uvedomiť najmä svoje vlastné chyby, nedostatky, až potom kritizovať iných ◘ parem. najprv práca, potom pláca je potrebné najskôr pracovať a až potom očakávať odmenu; najprv práca, potom zábava je dôležité splniť si povinnosti a až potom oddychovať
najprv2 čast. ▶ zdôrazňuje platnosť predchádzajúceho výroku, označujúc ho za najdôležitejší, predovšetkým, najmä, hlavne, v prvom rade: n. musí chcieť tú zmenu uskutočniť; zodpovednosť leží n. na nás